Historický vývoj záhrad 2. diel

V minulom diele sme si povedali niečo o počiatkoch záhrad, v tomto pokračovaní si naznačíme, ako to s nimi šlo ďalej až do ich dnešnej podoby.

A čo Európa?

V Európe sa postupne začína prechádzať od gréckeho umenia k duchovnej realite. Stredoveká zahrada je vnímaná skôr hospodársky a vzhľad tu preto už nehrá takú úlohu.

Všetko, čo je len na okrasu či pôžitok, je v tomto období hriešne.

Záhrady sú umiestnené prevažne pri vidieckych domoch či v stiesnenom priestore mestských stavení. Našli by sme v nich napríklad liečivé a symbolické rastliny, zeleninu, ovocné stromy, bazéniky, altánky a toľko obľúbené trávnikové lavičky.

Kláštorné záhrady

Vďaka cirkvi, ktorá mala značný vplyv, dochádza k najväčšiemu rozvoju kláštorných záhrad. Pričom náplňou niektorých rádov boli práve práce v týchto záhradách, najčastejšie tu boli pestované liečivé byliny. Kláštorné záhrady boli rozdelené na viac funkčných celkov a rozkládali sa uprostred kláštorných komplexov. Neodmysliteľnou súčasťou bol rajský dvor alebo viridarium, v ktorom sa pestovali okrasné rastliny, najčastejšie to boli ruže a ľalie.

Záhrady boli štvorcované cestou a v strede bola umiestnená fontána či studňa. Samostatnou záhradou bola najčastejšie zelninová záhrada, záhrada liečivých rastlín, ďalej potom chmeľnica, vinica alebo ovocný sad. Rímska záhradná kultúra sa tak do istej míry odrážala iba v týchto kláštorných záhradách.

Prechod k renesancii

Výrazné zmeny v záhradnom umení priniesla renesancia, keď motívy kresťanstva vytláča racionálny prístup k umeniu a životu. Rozlohy meštianskych záhrad sa rozširujú, stavbu ťažko prístupných hradov nahrádzajú zámky s priestrannými záhradami a parkami.

Je tu kladený veľký dôraz na výtvarnú stránku a prepojenie medzi záhradou a zámkom. Keď by sme si mali uviesť niektoré prvky, je nutné spomenúť pravidelné geometrické členenie, živé ploty, záhon s ornamentmi či strihané bludiská a plotíky.

Baroko

V baroku dochádza k snahe prepojiť záhradu s krajinou, preto sa tiahnu do diaľky, až spolu postupne splynú. Ide o najvýznamnejšie obdobie tvorivej činnosti v záhradnej architektúre, upevňuje sa tu estetický dojem.

Klasicizmus

Hlavné cesty sú usporiadané do osemcípej hviezdy, vo Francúzsku sú vytvorené tzv. pohľadové mosty.

Od konca 18. storočia sa tvorba záhrad odklania od pravidelných prvkov a prechádza sa k voľnej prírode.

Príchod romantizmu

V záhradách sú vytvorené umelé zrúcaniny, jaskyne či pústovne. V Anglicku sú utvárané hospodárske krajiny, kde sa nachádzajú pasienky a cesty s živými plotmi.

Prírodný anglický štýl sa rozširuje do celej Európy, u nás je jeho príkladom napríklad záhrada v Lednicko-valtickém areáli.

Nový štýl secesie

Rozvíja sa na prelome 19. a 20. storočia v Európe a severnej Amerike. Typické pre toto obdobie boli zložito utvorené, plynulé krivky, ornamenty či linearita a asymetria. Záhrady boli tvorené veľkými trávnatými a vodnými plochami. Pergoly, záhradný nábytok a skrátka všetko vybavenie má prevažne bielu farbu.

Počiatok 21. storočia

Formálny štýl je nahradený skôr prirodzenosťou a prvkami voľnej prírody. Znakom týchto záhrad je asymetria a abstrakcia, ďalej sú doplnené rozličnými geometrickými prvkami a jemnými krivkami.

Kombinuje sa piesok s valúnmi, rastlinami a menšími vodnými plochami. Postupne prichádza postmodernizmus, kde sa všetci snažia o originalitu a hľadanie nových smerov.

V 21. storočí sú využívané veľmi prvky z čínskeho a japonského záhradného štýlu.

Súčasné záhrady by mali byť okúzľujúcim prostredím na odpočinok, kde sa bude človek cítiť dobre a kde sa bude odrážať jeho osobnosť. Fantázii sa medze nekladú.

Okomentujte tento článok a podeľte sa o skúsenosti či fotky z vašej záhrady v našom diskusnom fóre.

Ak sa vám článok páči, podeľte sa o neho s priateľmi na facebooku :)