Čo znamená, keď sa povie... Tento nadpis vyzerá byť neúplný - chýba informácia o tom, čo konkrétne sa má vysvetliť.

Čo znamená, keď sa povie...

Stalo sa vám niekedy, že ste čítali článok a zdal sa vám nejaký príliš odborný a nezrozumiteľný? Nie je potrebné prepadať panike a divoko listovať v slovníku. Niektoré pojmy sa dajú ľahko odvodiť, len vedieť ako na to.

Začneme pekne popriradke, podľa abecedy:

Alpínky - skalničky. Nízke vytrvalé rastlinky, vhodné na osadenie skaliek. Pôvodom sú to rastlinky prevažne z vysokých hôr.

Baktérie pôdne - sú tým najdôležitejším článkom pri tvorbe humusu (rozkladaní kompostu, hnoja a rastlinných zvyškov). Baktériám sa darí v teplej a vlhkej pôde. Sú pozorovateľné pod mikroskopom.

Byliny - zelené rastliny s nezdrevnatenou stonkou.

Čajovky - veľkokveté ruže. Tieto ruže boli dovezené do Európy z Číny.

Dreviny - súhrnný názov pre stromy a kry. Tieto rastliny majú zdrevnatenú stonku.

Dvojročné - rastliny, kvety, ktoré majú dvojročný vegetačný cyklus. Semená dvojročných obvykle vysiavame v júni až auguste. Rastliny prezimujú a ďalší rok na jar kvitnú. Medzi dvojročné napríklad patria sirôtky, nezábudky a sedmokrásky.

Fazoch - jedná sa o predčasné výhonky viniča hroznorodého. Fazochy sa vytvárajú v úžlabí listov. Fazochy vylamujeme, kým sú mladé a krehké. Zanedbanie by zapríčinilo príliš hustý ker. S týmto názvom sa môžete stretnúť aj u paradajky, kde sa fazochy tvoria v pazuche listov.

Hŕbkovanie - jedná sa o navŕšenie pôdy na rastliny. Najčastejšie hŕbkovanie použijete pri pestovaní špargľe alebo póru. Podľa veku rastliny vršíme 20-30 cm vysoké hŕbky. Je to preto, aby mladé rastliny ďalej prerastali pôdou nahor, a tým zostali pod povrchom biele. TIP: ak použijete hŕbkovanie u zemiakov, zaistíte si tým podstatne vyššie úrody.

Hríževanie - hríževaním sa množí najčastejšie ríbezľa, egreš, vinič hroznorodý a lieska. Hríževanie funguje tak, že dlhé jednoročné výhonky rastlín ohnú a pripevnia do 5-20 cm hlbokých rýžok. Tie sa po uložení zasypú ľahkou kompostnou zeminou.

Jednotenie - po 10 až 20 cm sa jednotí zelenina vysiata priamo na svoje trvalé stanovisko. POZOR dobrý TIP: Pri jednotení môžete ponechať väčšie vzdialenosti, a rozdeliť si tak jednotenie na dve etapy. V tej druhej etape už budete jednotiť väčšie a silnejšie rastlinky, ktoré ľahšie spotrebujete ku konzumácii. Jednotenie najčastejšie vykonávajte u koreňovej zeleniny - mrkvy, petržlenu a tiež u cibule.

Klíčivosť - jedná sa o klíčivosť semien. Je to schopnosť, pri ktorej sú semená schopné vyklíčiť a vyrásť v novú rastlinu. Semená musia byť vyzreté, neprestarnuté a zdravé. Klíčivosť je u semien rôzne dlhú dobu. Môže byť niekoľko dní, ale aj niekoľko rokov.

Jednoročné rastliny - rastú, kvitnú, prinášajú semená a odumierajú v jednom roku. Zvyčajne majú krásnu záplavu kvetov.

Morenie - jedná sa o sposob, ktorým chránime semená pred zárodkami chorôb. Či už zárodkom, ktoré sú na povrchu semien, alebo tým, ktoré sú vnútri semena (sadby). Osivo možno moriť suchou aj mokrou cestou. 90% semien zakúpených v obchode je už namorených.

Mulčovanie - jedná sa o prikrývanie povrchu pôdy. Mulč sa nastielá z niekoľkých dôvodov - aby sa udržala v pôde vlhkosť, aby sa zabránilo rastu buriny a aby sa nevytvárala pôdna kôra. Mulčuje sa aj pri jahodách a uhorke - a to z toho důvodu, aby plody neležali priamo na hlině.

Osivo - osivom sa rozmnožujú rôzne odrody rastlín. Osivo môžu byť semená aj plody. Kvalitné osivo spĺňa tieto požiadavky: pravosť druhu, čistotu, klíčivosť, vyrovnanosť (semená sú rovnako veľké a vyrastú z nich vyrovnané rastliny), vlhkosť (je predpísaná pre každý druh), úžitkovú hodnotu, absolútnu váhu (=váha 1000 semien) a v neposlednom rade zdravotný stav osiva.

Pergola - je drevená konštrukcia, ktorá slúži ako opora popínavým rastlinám. Rastliny sa môžu pnúť po bokoch konštrukcie, alebo aj po zastrešení konštrukcie.

Percento klíčivosti - určuje percento klíčivých semien z celkového počtu.

Prepichovanie = rozsadzovanie rastliniek do väčšej vzdialenosti od seba. Prepichujeme dreveným kolíkom v dobe, keď si už mladé rastliny začínajú prekážať. Prepichujeme aj z toho dôvodu, aby rastlinky dosiahli väčšie rozvetvenie a mali dosť miesta na prerastanie nových koreňov.

Prihnojovanie - prihnojovaním regulujeme vývoj rastlín v ich rôznych vegetačných fázach. Mladé rastliny prihnojujeme dusíkatými hnojivami na podporu rastu. Starší rastliny prihnojujeme hnojivami fosforečnými a draselnými pre bohaté kvety a včasné plody. Na jeseň prihnojujeme hnojivami draselnými na zvýšenie odolnosti voči mrazu.

Pôdna kôra - vzniká najmä po väčších dažďoch. Pôda sa rozbahní a po vyschnutí sa stmelí a vytvorí tak pôdnu kôru. Pôda je stmelená, a tým nepriepustná pre vzduch, vodu a korene rastlín.

Čo ste vedeli a nevedeli? Neznáme zdieľajte s priateľmi na Facebooku!

Autor: Hana Michalíková