Benedikt lekársky - poznáte ho?

Benedikt lekársky - poznáte ho?

Benedikt lekársky - alebo Benedikt čubec (lat. Cnicus benedictus) - je jednoročná, statná, bodliakavitá rastlina z čeľade astrovitých (lat. Asteraceae). Ľudovo je nazývaný ako čubet, ostropes, krásovlások, horký bodliak alebo tiež zajacie uško. Rastlina pochádza z južnej Európy a rastie aj voľne v Sýrii, Perzii a na Zakaukazsku. Zvlášť v Maďarsku a Durínsku sa Benedikt hojne pestuje pre lekárske účely. U nás sa Benedikt lekársky pestuje skôr ako rastlina liečivá než ako korenie pre kuchárske účely. Vo voľnej prírode sa liečivka vyskytuje zriedkakedy.

Benedikt lekársky je rastlinou dorástajúcou až do výšky 50-60 cm. Rastlina je to žliazkovito chlpatá. Stonka načervenalá, odstato vetevnatá, lepkavá na povrchu ako listy. Listy sú dlhé, bodlinaté, striedavo kopijovité až vajcovité so širokým krídlatým rapíkom. Kvety sú na koncoch vajcovitých veteviek. Majú príjemne žltú farbu, na okrajoch hnedočervené ostne. Kvety po stranách nemajú bliznu ani pestík. Kvety vo vnútri sú väčšie a majú päťcípu korunu. Kvitne v júni a júli. Plody Benediktu sú chmýrité nažky, majú sladkú chuť.

Pestujeme Benedikt lekársky

Benediktu sa zavďačíme, doprajeme-li mu slnečné stanovisko, chránené pred vetrom. Prospievajú v hlbokej, výživnej pôde, ktorá je vlhkejšia a bohatá na vápno. Maštaľný hnoj môžete do budúceho záhona zapracovať už na jeseň. Ak aj neskôr, pri raste rastliny, budete prihnojovať vápnom, zvýši sa úroda vňate.

Semienka Benediktu lekárskeho - sa vysiavajú už v apríli, do radkov od seba vzdialených 35 cm. Môžete využiť záhon po okopanínách. Klíči obvykle cca. po 10 dňoch. Semienka vysiavajte pokojne hustejšie, akonáhle povyrastú, je potrebné ich prezriedkovať. Ak necháme záhon zarasť, je potrebné rastliny pokosit kosákom vo výške 10 cm nad zemou. Ak máme prezriedkovaný záhon a je zástrig jednoduchší, zarezávame rastliny nožom. Na sušenie sú cennejšie mladé listy než celé vňate. Záhon s mladými rastlinkami odburiňujte. Väčšie rastliny rastú tak husto, že nimi už žiadny burina nepremkne.

Vňať, ktorá je olistená, zberáme krátko pred kvetom na začiatku júna. Benedikt môžeme zbierať 3x, po prvé vňať s listami, po druhé kvety a nakoniec semená. Benedikt lekársky sušíme v tieni, alebo v rúre pri teplote 40°C. Semená sa zberajú tesne pred úplnou zrelosťou. Celé hlavičky sa utrhne a nechajú dozrieť na slnku.

Liečivka

Benedikt pestujeme hlavne pre nevonnú, silne až horkú chutnajúcu látku centaurín. Tiež na výťažky pre éterický olej, tríslovinu, sliz a pryskyricu. V ľudovom lekárstve sa používa na odvary pri žalúdočných ťažkostiach a bolestiach prsných a pečeňových. Sladkých olejnatých semien sa používa pri pichanie v bokoch ako napr. sušené slivky. Sušené vňate Benediktu za čerstva nepríjemne páchnú a chutnajú trpko horko. Nenechajte sa tým odradiť. Užívanie Benediktu má silné antivirové účinky. Pomáha pri očiste organizmu, má antibakteriálne účinky, ďalej pri rekonvalescencii po operáciách tráviacého ústrojenstva, pri ťažkostiach so žlčníkom. Antivirového účinku liečivky sa využíva pri liečbe pásového oparu. Zvonku ho možno použiť na zle sa hojace rany, kožné zápaly, lýtkové vredy, lupienku a ekzémy. Nálev, ktorý sa užíva vnútorne pripravíte z jednej lyžičky sušenej drogy a 1/4 l vody. Takto pripravený šálok liečivého čaju užívame 2x denne. Benedikt neužívajte pri obličkových poruchách a neužívajte ho nadmerne dlho. Predávkovanie touto drogou môže vyvolať vracanie a podráždenie obličiek. Benedikt má uplatnenie aj vo veterinárnom lekárstve. Horký koreň Benediktu lekárskeho sa pridáva do niektorých likérov, či vín.

Autor: Hana Michalíková