Saturejka záhradná - ľudovo sa jej hovorí satoria, šibr či čubra. Táto jednoročná bylinka je účinným liekom a korením a nemala by chýbať v žiadnej bylinkovej záhradke
Saturejka záhradná
Saturejka záhradná (lat. Satureia) je asi 30 cm vysoká rastlina z čeľade pyškatých. Táto bylinka pochádza zo Stredozemia, ľudovo sa jej hovorí satorie, šibr či čubra. Táto jednoročná bylinka je účinným liekom a korením a nemala by chýbať v žiadnej bylinkovej záhradke. Jej vzhľad je ale neupravený akoby neúhľadný. Je kostrbatá, divoko rastúca, s drobnými sviežimi zelenými lístkami. Saturejka vydáva príjemne prenikavo aromatickú vôňu. Stonka tejto bylinky je stromovite rozvetvená. Listy sú úzke, čiarkovito kopijovité, špicaté s hojnými žliazkami. Kvety saturejky sú drobné, biele, až bledo naružovelé, či nafialovené, vyrastajúce z pazúch listov. Saturejka kvitne od júla do septembra.
Pestovanie saturejky
Saturejku pestujeme v bylinkových záhradkách, na okrajoch skaliek, na okennom parapete v kuchyni i v truhlíku za oknom. Je to rastlina pomerne odolná. Pestujeme ju ako korenie a tiež ako liečivku. Saturejke najviac vyhovuje slnečné stanovište. Najlepšie sa jej darí v pôde hlinito-piesočnatej, bohatej na živiny, obsahujúcej humus. Pôda by mala byť kyprá a teplá. Saturejku možno samozrejme pestovať v akejkoľvek pôde. Príliš ťažké pôdy uberajú rastline na korenitosti. Saturejku môžete prihnojovať preleženým chlievskym mrvom, ale aj priemyselnými hnojivami obsahujúcimi fosfor a draslík. Pri hnojení dbajte na to, aby ste hnojivom nepolievali listy bylinky.
Saturejka je letničky a vysieva sa každý rok. Vysieva sa na jar, priamo na záhon pre ňu určený. Semienka vysieva sa do riadkov od seba vzdialených 15 cm. Vyseté semienka neprikrývame ďalšou vrstvou hliny. Môžeme len zľahka poprášiť. Ak si chceme rastliny prepestovať v pařenisku, vysieva sa už v apríli a potom si rastlinky presadíme.
Saturejka sa rozmnožuje samovýsevom. Na mieste kam ju raz zasadíte sa bude objavovať každoročne.
U saturejky zbierame vňať. V lete vňať používame v čerstvom stave. Saturejku režeme vtedy, keď začnú rastlinky kvitnúť. Takto orezané stonky zväzujeme do otýpok a dosušujeme na vzdušnom mieste, najlepšie zavesené. Usušenú saturejku uchováváme v papierových vrecúškach.
Použitie saturejky v kuchyni
Saturejku v kuchyni, resp. v receptoch využívame do pokrmov ako korenie omáčok. Taktiež do strukovinových pokrmov, kde súčasne pôsobí proti nadúvaniu. Používame silno korenisté výhonky aj s kvetmi. Výborne sa hodí pri príprave a nakladaní zveriny. Taktiež ju použijeme pri nakladaní uhoriek. Je nepostrádateľná pri výrobe údených mäsových výrobkov a domácich klobás. Pridáva sa do mletých mäs, vajíčkových pokrmov a k dusenej zelenine. Môžete ju použiť aj pri príprave rýb a morských plodov. S korením však zaobchádzajte opatrne, saturejka je bylinka, s ktorou je nutné zaobchádzať umierene. Ak jej dáte viac, má silno ostrú chuť, ktorou si pokrm prebudete. Saturejku môžete použiť pri výrobe ochutených olejov a octov. Najviac sa saturejka používa v balkánskej kuchyni. Chuťou je podobná oregánu, často sa s ňou môžeme stretnúť v tzv. provensálskom korení.
V lekárstve slúži vňať na prípravu odvaru proti vodnatosti. Pridáva sa aj do kúpeľov. Z odvaru zo saturejky si môžete pripraviť osviežujúcu pleťovú vodu. Odvar je vhodné piť pri tráviacich ťažkostiach. V starom Ríme bola považovaná za afrodiziakum.
Autor: Hana Michalíková