Divé ostružiny zo záhrady - sú vyhľadávanou pochúťkou našich záhrad a záhonov pre deti. Vypestovaním týchto chutných bobúľ im urobíme veľkú radosť.

Divoké ostružiny zo záhrady

Ostružiník (lat. Rubus) je z čeľade ružovitých a zahŕňa veľký počet druhov. Jeho plodom je súplodím kôstkovičiek známych pod názvom ostružina a malina. Môžeme pestovať planý i šľachtené odrody, na ktorých plody si po zbere pochutnáme. Druhy sa líšia chuťou, farbou a tvarom a veľkosťou plodov, rastliny môžu byť s tŕňmi alebo bez tŕňov. Rozlišujeme aj druhy, ktoré môžeme tvarovať, napr. do okrasných brán, či vstupov na záhradu, môžu sa pnúť okolo stĺpov pergoly, vonkajšieho posedenia a pod.

Pestovanie ostružiníka

Ostružiník a maliník pestujeme predovšetkým pre sladké plody, ktoré majú využitie hlavne na priamu konzumáciu. Plody môžeme ďalej spracovať na marmelády, sirupy a zaváraniny, do koláčov a ovocných šalátov, špízov, čokoládových fondue.

Maliny aj ostružiny sú bohatým zdrojom antioxidantov, ktoré sú potrebné pre zdravé fungovanie ľudských buniek. Obsahujú vysoký obsah vitamínu C. Môžeme využiť aj listy na lahodný čaj. Listy na čaj zberáme v máji až júni, najlepšie dopoludnia, skôr než má rastlina kvety.

Ostružiník môžeme pestovať aj zo semien. Semená najlepšie vysadíme do substrátu určeného pre ovocné stromy alebo na kompost a zakryjeme igelitom. Odporúča sa pred výsadbou semená cez noc namočiť do vody. Pestujeme na slnečných, ale nie príliš teplých stanovištiach. Ostružiník si buď privezieme v bale alebo presádzame vypestované sadenice, pri sadení teda vyhĺbime jamu na výšku 40 cm, o šírke cca 50 cm. Koreňový bal pred výsadbou namočíme cca na hodinu do vody. Rastliny zasadíme, pridáme rašelinu a dobre zalejeme. Pozemné výhony u ostružiníka sú tie, na ktorých sa ďalší rok objavia plody. Proto ich od ostružiníka neoddeľujeme. Koreňový krček zasypeme rašelinou, alebo pridáme kompost, či nadrvená slama.

Rastliny vysádzame v marci až máji. Ideálne 2-3 m od seba na záhon. Ostružiníku sa dobre darí aj pri pestovaní na balkóne. Je potrebné vhodne zvoliť väčšiu nádobu cca 50l objem. Dno musí mať odtok vody. Balkónové ostružiníky nenechávame cez zimu vonku, ale premiestnime na miesto, kde nemrzne. Nádobu si nachystáme tak, že na dno dáme kamienky, potom zmes substrátu a rašeliny. Balkónové rastliny by sme mali dohnojiť, najlepšie dvojzložkovým hnojivom. Balkónové ostružiny potrebujú oporu, ku ktorej rastúce rastliny postupne priviaže. Rastliny v nádobe potrebujú veľa vody, ale nie podmočiť.

Dôležitý je aj rez rastlín, ktorý vykonávame v zime. Odstrihávame dvojročné rozvetvené, odplodnené prúty a necháváme a ku konštrukcii privazujeme len niekoľko mladých a silných výhonov. Ak máme ostružiník naštepený, odstraňujeme planý výhony z podložky.

Záhonové ostružiníky nepotrebujú v zime ochranu. Ak predsa len chceme, môžeme rastlinu obaliť netkanou čiernou textíliou.

Pestovanie malinníka

Malinník je bujaro rastúci ker. Plody sa tvoria na výhonoch jednoročných prútov, ktoré z nich vyrastú druhým rokom. Prút potom odumiera. Malinník vyžaduje slnečné stanovište s plným slnečným nasadením po celú dĺžku zrenia malín. Slnečné žiarenie má vplyv na kvalitu plodu. Malinník sadíme v marci až máji, do kyprú, humusom dobre zásobenú pôdu. Malinník vysadzujeme na 8-10 rokov na jedno stanovište. Vyberáme ho teda starostlivo.

Malinníku vyhĺbime jamu o priemere 50-60 cm, o hĺbke 40 cm. Pred presadením zastrihneme korene a nadzemné časti rastliny skrátime na ich 1/3 dĺžky. Jednotlivé rastliny od seba sadíme vo vzdialenosti 0,5 - 1 m. V čase vegetácie je najlepšie zalievať denne. Malinníky plodia na vlaňajšom dreve, len čo prút po odplodení odumrie, môžeme ho na zimu vylomiť. Mladé prúty môžeme skrátiť na zimu zviazať k sebe, alebo k opore.

Náš tip sú horúce maliny so šľahačkou :-P

Potrebujeme Váš súhlas s využitím jednotlivých cookies, aby sme Vám okrem iného mohli zobrazovať informácie týkajúce sa Vašich záujmov. Súhlas udelíte kliknutím na „Súhlasím“.