Reďkovka siata - jedlá od koreňa k listom

Reďkovka siata – jedlá od koreňov po listy

Pôvod a botanická charakteristika

Reďkovka siata – raphanus sativus var. major, bola známa už v starom Egypte, neskôr je jej výskyt doložený rovnako z Číny a Japonska. S rímskou inváziou byla introdukovaná až do severnej Európy. U nás je známou, avšak nie príliš pestovanou. Reďkovka je jednoročná až dvojročná rastlina so široko lyrovitými perenolaločnatými listami. Kvitne bielymi alebo ružovými kvetmi a vytvára svetlohnedé semeno, ktoré je trochu väčšie ako semeno reďkovky. S reďkovkou je blízko príbuzná a má obdobné pestovateľské nároky. Hlavnou konzumovanou časťou je zdužnatená spodná časť hypokotylu a koreňa – hľuza. Tá je v závislosti na odrode guľovitá alebo podlhovastá. Koreň môže byť zafarbený bielo, čierno, žlto, červeno alebo hnedo.

Obsahové látky

Z minerálnych látok obsahuje železo, draslík, sodík, horčík a vápnik, ďalej obsahuje vitamín C, silice a fytoncídne látky. Šťava z hľuzy má antimikrobiálne účinky, z čoho vyplýva, že reďkovka je zároveň aj liečivou rastlinou. Šťavu získame nastrúhaním hľuzy. Potom je potrebné nechať šťavu odstáť v chlade, aby pozbyla pálivú chuť. Šťava má priaznivé účinky proti kašľu, nachladnutiu, pri žlčníkových a žalúdočných ochoreniach. Tieto látky sú ľahko degradovateľné tepelnou úpravou, a preto je zdraviu najprospešnejšia konzumácia reďkoviek a reďkovky v surovom stave. Z reďkovky možno využívať na prípravu šalátov aj listy, ktoré navyše obsahujú kyselinu listovú.

Pestovanie reďkovky

Odrody reďkovky rozdeľujeme podľa dĺžky vegetačnej doby na jarné (50-60 dní), letné (60-90 dní) a zimné (100-130 dní).

Jarné a letné odrody vyžadujú pôdy ľahšie, dostatočne zásobené humusom a primerane vlhké. Zimným odrodám sa lepšie darí v ťažších pôdach.

Na klimatické podmienky sú reďkovky nenáročné, znášajú aj poklesy teplôt k - 3°C. Reďkovka nemá rada priame hnojenie hnojom, lebo potom dochádza k červiveniu a k praskaniu hľúz, ktoré majú následne nepríjemnú chuť. Vyséváme ju preto na pozemok, kde sa hnojilo pred rokom, do tzv. II. trate. Vzhľadom na pomerne krátku vegetačnú dobu, pestujeme reďkovku ako predplodinu (jarné a letné odrody), alebo následnú plodinu (zimné reďkovky).

Reďkovku môžeme vysievať od polovice marca, len čo to stav pôdy dovolí, rovnako ako reďkovku. V tejto dobe vyséváme jarné odrody, ktoré možno vysievať do polovice apríla, letnú reďkovku vyséváme v máji, a zimnú reďkovku koncom júna a v júli. Riadky situujeme na vzdialenosť 25 - 35cm od seba a rozstup rastlín v radoch by mal byť približne 10 - 20cm v závislosti na odrode. Hĺbka výsevu je 1cm.

Reďkovku možno skladovať podľa typu odrôd, u jarných a letných niekoľko týždňov, u zimných až 6 mesiacov. Podmienkou pre úspešné skladovanie je teplota 1° C a 95 % vzdušnej vlhkosti.

Pestované odrody reďkovky

Najrozšírenejšie sú biele odrody či už guľatého, alebo podlhovastého tvaru. Medzi týmito možno nájsť:

Astor - odroda letnej reďkovky, určená na priamu konzumáciu a strednedlhé skladovanie - hlúbik je podlhovastý, dĺžky 35 - 40 cm.

Rampouch - podlhovastá biela reďkovka, jarná.

Sniezka - guľatá biela reďkovka.

Albena - guľatá biela reďkovka.

Ďalšie odrody:

Karmina – raná odroda pre jarnú i jesennú zber, žiarivo červená, strednedlhá a podlhovastá hlúbik, hmotnosť 40 – 50 g, vegetačné obdobie 40 – 60 dní.

Guľatá čierna reďkovka – jesenná reďkovka, rýchly rast, väčšie, guľovité hlúbiky o priemere 5 – 10 cm.

Choroby a škodcovia reďkovky

Reďkovka je príbuzná s ostatnými kapustovitými (kapusta, kaleráb, brokolica...), čo znamená, že ju môžu napadať rovnaké choroby a škodcovia. Proto je vhodné nepestovať reďkovku bezprostredne po kapustovitých či v ich susedstve.

Reďkovku napadá nádorovitosť kapustovitých (Plasmodiophora brassicaceae), ktorá napadá všetky reďkovke príbuzné kultúrne i burinové druhy z čeľade kapustovitých - Brassicaceae. Táto choroba sa prejavuje vytváraním nádorov na koreňoch kapustovitých, ktoré sú na priereze plné. Ochranou jsou minimálne štvorročné odstupy medzi kapustovitými, likvidácia kapustovitých burinov a vápnenie.

Zo škodcov nám môžu úrodu reďkoviek znížiť blšničky a kvitnačka reďkovková.