Mäta - naozaj peprná bylinka

V gréckej mytológii nájdeme zmienku o mäte v báji o Hádesovi, ktorý premenil svoju milenku nymfu na voňavú rastlinku, aby ju tak zachránil pred svojou ženou. Starogrécke ženy si natierali masťou z mäty kosti a kĺby. Rimania ju volali aj Zelinka svätej Márie a používali ju na dochutenie vína a rôznych omáčok. Rímsky básnik Ovidius považoval mätu za symbol pohostinnosti, pretože pred stoľovaním najprv dvaja dedinčania Baucius a Philemon drhnuli mätou stoly. Mäta zmiešaná s medom osviežovala dych Rimanov a tlmila zápach po alkohole. Židia sypali mätu na podlahu v synagógach. V roku 1597 Gerard napísal: "Mätu rozsypali na miestach odpočinku a pokoja, pri hodovaní a slávnostiach." V minulosti nosili Japonci voňavé prívesky práve z mäty. V Európe, ale aj v Indii sa používala mäta na čistenie vzduchu v chrámoch a obydliach. Na Blízkom východe sa dodnes pripravuje zelený čaj s prídavkom mäty na privítanie hostí, podobne ako tomu bolo v starovekom Grécku.

Mäta prieporná patrí do čeľade hlucháčovité (lat. Lamiaceae). Je to vytrvalá mrazuvzdorná bylina, ktorá dorástá do výšky 30 cm, maximálne 1 m. U nás je to najznámejšia divoko rastúca bylina.

Mätu môžeme pestovať v exteriéri, rovnako aj doma. Rastlina mäty sa veľmi rýchlo rozrastá, preto je vhodné jej pestovanie v nádobách. Má tmavozeleno ochlpený stonku, na ktorom vrastajú tmavozelené listy. Mätové listy majú na zadnej strane žliazky, ktoré vylučujú éterický olej. Ich trením medzi prstami získame mentolovú vôňu, ktorá je korenistá a chladivá zároveň.

Podzemnú časť rastliny mäty tvoria niekoľko bielych oddenkov, ktorých dĺžka je 5-30 cm. Mätu pestujeme na teplých, vlhkých stanovištiach, prevažne v polotieni. Má rada vlhké, dobre priepustné pôdy bohaté na živiny.

Mätu priepornou vysiavame zo semien. Malé rastlinky vysádzame na záhon do sponu 30 cm. Mäta kvitne fialovými kvietkami, ktoré sú zoskupené v preslenoch a vytvárajú klasy. Plody mäty sú tvrdky. Zberáme listy a vňať mäty pred dokvitnutím rastliny v období júla - v septembri za suchého počasia. Najvhodnejšie je to v čase skoro popoludní, keď obsahuje rastlinka najviac silice. Zber je vhodné vykonávať viackrát do roka, pokiaľ dorastie do výšky 25-30 cm. Mätu kosíme srpom. Zozberané lístky mäty sušíme v tenkých vrstvách, pri teplote do 35 °C tak, aby nám nezhnedli. Vysušenú mätovú zmes uskladňujeme v papierových alebo látkových vrecienkach, spotrebujte ju maximálne do 2-3 mesiacov od zberu. Potom môžeme vysadiť ďalšiu várku semienok.

Listy mäty obsahujú 1-3% silice s obsahom 50% mentolu, 4-11% esteru mentolu, 7-25% Mentone, mentonónpiperitón, cyneol a ďalšie. Kombinujeme ju s ďalšími bylinkam ako sú šalvia, yzop a saturejka.

Účinky mäty: Mäta prieporná má spazmolytické a antiseptické účinky, ničí teda baktérie. Používa sa na liečbu zápalu slizníc ústnej dutiny, na tlmenie zápalu horných dýchacích ciest, pri kožných infekciách, pri ťažkostiach spojených s trávením a meteorizmom. Na žlčník pôsobí žlčotvorné a tlmí bolesť. Uvoľňuje kŕče žalúdka, zastavuje vracanie a zmierňuje koliky. Mentol vyvoláva reflexné rozširovanie koronárnych ciev pri stenokardii. Mentol sa pridáva do liečivých mastí, ktorými sa zmierňuje pocit bolesti a prejavy kožných ochorení ako sú svrbenie, pálenie a pod. V ľudovom liečiteľstve sa mäta užíva pri závratiach, nespavosti a epilepsii. Najčastejšie z nej pripravujeme čaj.

Mätový čaj pripravíme tak, že 3 lyžičky mäty priepornej zalejeme 150 ml horúcej vody. Zmes necháme lúhovať 10 minút a potom precedíme. Pijeme ho niekoľkokrát denne, vždy ho pripravujeme čerstvý.

Vo fytoterapii sa pripravuje odvar z mäty, ktorý pripravíme tak, že 2 čajové lyžičky byliny zalejeme 200 ml vriacej vody a necháme lúhovať 20 minút. Potom precedíme.

Mätu pridávame do omáčok, octu, pripravujeme z nej sirup a pridávame ju aj do čokolády. Zdobíme ňou šaláty, zemiaky, nápoje a punče. Mäta je súčasťou populárneho miešaného nápoja mojito (mochito).