Šalát, najrozšírenejšia listová zelenina

Šalát je najrozšírenejšou a na slovenských záhradách najobľúbenejšou zeleninou. Je nenáročný na pestovanie, na záhone pekne vyzerá a dá sa z neho vykúzliť nespočet pokrmov.

V základe delíme šalát na tri najčastejšie druhy:

• Hlávkový šalát (lactuca sativa) – patří medzi najobľúbenejšie. Pravdepodobne bol vyšľachtený z divoko rastúcej lociky kompasovej. Môže sa celoročne pestovať, je chladuvzdorný. U nás sa pestuje ako jednoročná rastlina. Existuje v mnohých mutáciách, líši sa tvarom, farbou, veľkosťou. Môže byť nielen hlávkový, ale aj listový, dá sa odtrhávať a spracovávať postupne. Ďalej sa delí podľa pestovania na ranný, letný, pre výsadbu v skleníkoch, vykurovaných skleníkoch, vonkajší a ďalšie druhy.

• Ľadový šalát - má tuhé, krehké listy, hlávka pripomína kapustu. Pokiaľ u ľadového šalátu neporušíte listové srdíčko, rastlina znova obrastie novými listami a dá sa tak zberať viackrát.

• Rímsky šalát – má dlhé chutné listy zvinuté do hlávky. Je náročnejší na teplo, darí sa mu v humóznych vlhkých pôdach. Dozrieva neskôr ako ostatné odrody. Môže merať až 45 cm a vážiť 3 kilogramy. Existuje aj vo veľkosti baby. Rímsky šalát môžeme použiť aj na tepelnú úpravu.

Pestovanie šalátu

Najjednoduchšie šalát množíme semenami. Rýchlo klíči. Pri klíčení dbáme na dostatok svetla, aby rastlinky boli silné a nie príliš vytiahnuté.

Môžeme teda vysadiť semienka priamo na záhon. Semená sadíme cca. 2 cm hlboko. Alebo si rastlinky predpestovať. Pre presadzovanie potom vyberáme menšie, kompaktné rastliny s pevným koreňom, ktoré potom lepšie porastú. Sadenice by mali mať 4-6 pravých listov.

Pri výsadbe rastliniek dbajte na správnu vzdialenosť medzi jednotlivými sadenicami. V hústo osadených kultúrach si rastliny vzájomne prekážajú v raste a sú v oveľa väčšej miere ohrozené chorobami a škodcami.

Sadenice sa vysadzujú tak hlboko, aby bol vrchný okraj ich koreňového balu len mierne zakrytý pôdou. Opatrne, ale pevne pritlačte pôdu okolo rastlín. Pri raných termínoch výsadby mladé rastlinky zle znášajú chladné noci. Pre ochranu môžete použiť tenkú ľahkú textíliu, kým dobre nezakorenia.

Šalát možno pestovať na jednom záhone po celý rok. Musíme však správne vybrať odrody:

• Jarné odrody – vysievame vo februári do pareniska, vysadzujeme v marci a zberáme v júni

• Letné odrody – vysadzujeme priamo na záhon v apríli. Zberáme v septembri.

• Jesenné odrody – vysievame v auguste na záhon a zberáme v októbri.

• Zimné odrody (prezimujúce) – vysievajú sa v októbri a zberajú v marci

Odporúčame výsadbu na slnečnom mieste v hlinitopiesočnatej dobre prehĺbenej pôde, kde teplota neprekročí 25 °C, šalát by išiel zbytočne skoro do kvetu a to nechceme. Dodržiavame pravidelnú zálievku. Najlepšie medzi riadkami, nie priamo na rastlinky. Šalát vysádzame do sponu 20x25 cm, ľadový šalát 30x30 cm. Pôdu kyprieme. Ak vysádzame v skleníku, často vetrávame, aby sa nedržali plesne.

Šalát je vhodný aj pre menšie záhrady. Môžeme vám odporučiť už namíchaný mix semien pre farebný záhon – talianska šalátová lúka.

K nenáročným detským potešeniam patrí prvý výsev rastlín. Obohatiť ich záujem môžeme praktickým výsevom na osivových páskach. Semená sú tu už rovnomerne umiestnené a ušetria vám tiež čas s prerezávaním šalátu.

Pri hnojení šalátu dávame pozor na množstvo dusičnanov, ktoré sa môže hromadiť v listoch. Hnojiť môžeme ako už hotovými hnojivami určenými priamo na listovú zeleninu, tak napr. pŕhľavovým výlukom alebo môžeme použiť 5 l vyzretého kompostu na m2 záhonu.

Listový šalát zberáme už 7 týždňov od zasiatia. Hlávkový šalát po 10-11 týždňoch a na rímsky si počkáme o týždeň dlhšie. Vzhľadom k rýchlosti rastu a zberu šalátu môžete tiež využiť voľné miestečká na záhonku pre výsadbu či už hlávky šalátu na rýchlu spotrebu, alebo napr. trhací šalát Dubáček a užívať si chutných listov dlhšie.

Ďalšie známe či menej známe druhy šalátu:

Locika, Lollo rosso, Lollo bianco, Poľníček, Dubáček, Kozlíček, Rukola, Čakanka, Červená čakanka, Jelení roh, Radicchio, Nedivie, červené a kučeravé

Šalát sa skladá predovšetkým z vody. Má teda len minimum kalórií. Je vhodný pre diéty. Obsahuje vitamín C, vitamíny skupiny B, vápnik, železo, draslík, betakarotén a vlákninu. Je vhodný pre tehotné. Obsahuje tzv. folát, ktorý zabraňuje niektorým vývojovým vadám plodu.

Obecne sú šaláty vhodné do míchaných šalátov (pokrmov), od toho ten názov, keď je zložených viac druhov listových šalátov so zálivkou (jogurtovou, bylinkovú). Hlávkový šalát je vhodný pre klasickejšiu prípravu so sladkokyslou zálivkou, príp. opraženou slaninou. Rímsky šalát môžeme tiež podusiť s mäsom, na závitky, nádivku, do rizota, a pod. Veľmi chutný je čerstvý s dresingom z olivového oleja, balsamika.