Jedovaté okrasné rastliny 1/2

Okrasné rastliny sa stali neoddeliteľnou súčasťou našich záhrad, niektoré z nich sú však jedovaté a môžu byť potenciálnym nebezpečenstvom, najmä ak sa v ich okolí budú pohybovať malé deti. Veľmi často pestovanými a zároveň prudko jedovatými rastlinami sú durman obyčajný, olender obyčajný, tis japonský a tuja západná. Tieto rastliny sú jedovaté celé alebo takmer celé a požitie aj malého kúska môže pri neskorom vyhľadaní lekárskej pomoci zapríčiniť aj smrť postihnutého. Buďte pri pestovaní týchto rastlín obzvlášť opatrní, aby vašu záhradu len skrášlili a nespôsobili katastrofu.

Durman obyčajný

Durman obyčajný (lat. Datura stramonium) patrí do čeľade ľuľkovitých rastlín (lat. Solanaceae). Durman obyčajný je prudko jedovatou rastlinou, ktorá môže vo vyšších dávkach spôsobiť aj smrť. Jedovatosť durmanu spôsobuje obsah alkaloidov napr. atropín, scopolamín a hyoscyamín. Prudko jedovaté sú všetky časti durmanu. Intoxikácia sa prejavuje zvýšenou pohyblivosťou, úzkosťou, pocitmi hrôzy, vzostupom teploty, vysychaním v ústach, rozšírením zreničiek, búšením srdca, závratmi, vrávoravou chôdzou, zmätenosťou, dezorientáciou, halucináciami. Po vyvrcholení intoxikácie nasleduje veľmi rýchly útlum prejavujúci sa napr. tvrdým spánkom, vysílením a podráždenosťou. Po požití akejkoľvek časti durmanu je nevyhnutné okamžite privolať lekársku pomoc. Pri včasnom zásahu je prognóza prežitia celkom vysoká (cca 90 %), ale aj tak je treba byť veľmi opatrný, najmä ak sa do blízkosti durmanu môžu dostať deti.

Durman a jeho pestovanie

Durman obyčajný je jednoročnou rastlinou, ktorá môže dorásť do výšky okolo 0,5 – 1 metra. Kvety sú trubkovité, biele alebo svetlo fialové farby, plne sa rozvíjajú navečer. Plodom je ostnatá tobolka, ktorá obsahuje veľké množstvo čiernych semien. Durmanu obyčajnému sa najlepšie darí v dusíkatých humóznych pôdach na slnečných či polotienistých stanovištiach. Vyhovuje mu mierna zálievka

Semienka Durmanu na predaj u nás v e-shope...

Zaujímavosť

Známe „anjelské trúby" sú často označované ako durmany (lat. brugmansie) a durmany obyčajné (lat. datura) ako datúry. Tieto dve rastliny sa však zásadným způsobom odlišujú. Rozdiel spočíva v tom, že datúry sú letničky a „anjelské trúby" sú vytrvalé rastliny.

Oleander obyčajný

Oleander obyčajný (lat. Nerium oleander) je ďalšia z prudko jedovatých rastlín, ktoré sa často vyskytují v našich záhradách. Jedovatá je celá rastlina – listy, stonky i kvety. Oleander je dokonca považovaný za jednu z najjedovatejších rastlín, pretože dospelého človeka môžu usmrtiť aj dva pozreté lístky, dieťaťu stačí dokonca jediný. Jedovatý je aj med, ktorý včely vyrobili z oleandra. Oleander obsahuje glykozidy oleandrin a nerin, ktoré pôsobia priamo na srdcovú činnosť. Intoxikácia sa prejavuje vracaním, horúčkou, trasavkou, závratmi, kŕčmi a srdcovou arytmiou. Rovnako ako pri požití akejkoľvek inej jedovatej rastliny je nutné čo najrýchlejšie vyhľadať lekársku pomoc, aby bolo možné podať protijed.

Oleander a jeho pestovanie

Oleander je stálozelený ker, ktorý dorastá do výšky až 2 m. Stonka sa hojne vetví. Listy oleandra sú kožnaté, podlhovastého tvaru. Kvety môžu byť biele, červené, ružové i žlté. Niektoré kultivary majú kvety zložené. Oleander je vytrvalou rastlinou, ktorá však nie je mrazuvzdorná, preto je nutné ju pred príchodom mrazíkov skryť na zimné stanovište. Aby oleander dobre prosperal, je nutné mu dopriať letnenie vonku a zimovanie v chladnejšom prostredí. V lete je dôležitá hojná zálievka odstátou vodou (pozor, oleander je citlivý na tvrdosť vody), v zime sa zálievka s ohľadom na teplotu v miestnosti znižuje. V chlade sa zalieva len tak, aby koreňový bal úplne nevyschol. Ak nemôžete oleandru dopriať chladné zimovanie, aspoň ho pravidelne postrekovajte. Oleander letnite na teplom slnečnom stanovišti, doprajte mu pravidelné hnojenie.

Zaujímavosť

Najvzácnejší druh oleandra je ten so žltými kvetmi, bol vyšľachtený najneskôr a dodnes nie je medzi pestovateľmi veľmi rozšírený.

Tis japonský

Tis japonský (lat. Taxus cuspidata) patrí do čeľade tisovitých rastlín (lat. Taxaceae). Celá rastlina je okrem červeného dužnatého mäska obaľujúceho semeno prudko jedovatá. Nebezpečný je obsah alkaloidov – napr. taxín A, taxín B, lykopín a efedrín. Plody tisu preto vôbec nekonzumujte a dbajte, aby ich neochutnali deti – semeno ukryté v mäsku je prudko jedovaté. Jed začína pôsobiť veľmi rýchlo, preto je nevyhnutné čo najrýchlejšie vyhľadať lekársku pomoc a podstúpiť výplach žalúdka. V opačnom prípade môže smrť nastať už v ráde desiatok minút po požití jedovatej časti rastliny. Intoxikácia spôsobuje spomaľovanie srdcovej činnosti až do tej miery, že môže spôsobiť zástavu srdca.

Tis a jeho pestovanie

Tis japonský je husto rozvetvený strom, ktorý môže dorásť do výšky okolo 10 m. Najviac sa mu darí na slnečnom stanovišti, znáša však aj polotieň a tieň. Neprospiera v zamokretej pôde a na príliš vetrom mieste. Tisy sú nenáročné na živiny. Ak ho zasadíte do vápenitej pôdy, urobíte len dobre. Tis je jedinou ihličnatou drevinou, ktorú možno bez ujmy prerezávať, radikálnejší rez sa vykonáva najlepšie koncom júna. Ďalšou výhodou je to, že tisy dobre znášajú aj znečistené mestské ovzdušie, preto sa často sadia v parkoch. Keď tam príšte pôjdete na prechádzku, poučte deti, že tisom sa majú radšej vyhýbať a červené „bobule" nie sú bonbóny.

Zerav západný

Zerav západný, známy skôr pod označením tuja západná (lat. Thuja occidentalis), je ďalším z jedovatých stromov, ktoré sa na záhradách veľmi často vyskytujú. Na rozdiel od tisu nie je jedovatosť tuji tak známa a mnohých táto informácia skôr prekvapí. Jedy sú obsiahnuté v celej rastline, najvyššia koncentrácia je v mladých výhonkoch a ihliciach. Tuje obsahujú silice toxického thujonu, pinénu, tanacetonu a ďalších látok. Toxicitu spôsobuje najmä thujon, ktorý dráždi pokožku a po požití niektorej časti tuji spôsobuje vracanie, krvavé hnačky, poškodzuje obličky a u tehotných žien môže v dôsledku prekrvenia malej panvy dôjsť až k potratu. Otrava sa prejavuje kŕčmi, celkovou ochablosťou až bezvedo­mím, pri silnom predávkovaní a nevyhľadaní lekárskej pomoci môže dôjsť až k úmrtiu.

Zerav a jeho pestovanie

Zerav západný je neodpadavým stromom, ktorý môže dorásť do výšky až 20 m. Vďaka svojmu kužeľovitému rastu sa často používa ako živý plot. Potenciálne nebezpečenstvo predstavujú najmä drobné šištice vyrástajúce na koncoch vetiev, ktoré lákajú malé deti k ochutnaniu. Tuje sú veľmi odolné dreviny, ktoré dobre znášajú slnko, polotieň i tieň. Najlepšie prosperujú vo vlhších, hlinito-piesočnatých pôdach. Dobre znášajú aj vápenaté pôdy. Rast tuji môžete podporiť pravidelným hnojením v letnom období, od jesene už tuje nehnojte, aby mohli odpočívať a dobre sa pripraviť na zimu. Ak budete z tuji tvarovať živý plot, zastrihávajte ich raz ročne v období od mája do konca augusta. Prvý a druhý rok po zakorenení sa strihajú iba špičky, od tretieho roku možno tuju tvarovať aj z boku.