Čerstvá saturejka peprom kuchyne

Saturejka záhradná (lat. Saturaja hortensis) je jednou z najstarších bylín i korenia, má charakteristickú chuť a vôňu. Môžeme ju využiť v kuchyni namiesto korenia aj u ľudí, ktorí ho zo zdravotných dôvodov nemôžu užívať.

Pôvodne saturejka pochádza z východného Stredomoria, kde rastie aj voľne v prírode. V našich zemepisných šírkach ju pestujeme v bylinkovej záhrade alebo v kvetináči, podobne ako iné korenie, napr. bazalku.

Ľudia saturejku poznali už v staroveku. Rimania ju používali ako korenie a pridávali ju do bylinkových octov alebo do omáčok. Saturejku spomína rímsky básnik Vergilius, ktorý ju opisuje ako aromatickú rastlinu určenú na pestovanie v blízkosti včelích úľov. Do oblastí strednej Európy ju priniesli v priebehu 9. storočia mnísi. Neskôr je saturejka spomínaná ako liečivá rastlina a korenie v bylinkárskych knihách pochádzajúcich zo 16. storočia. V 20. storočí sa stala charakteristickým korením svičkovej na smotane.

Medzi jej používané ľudové názvy patrí satorka, šubra, číbr, fazuľová bylina alebo tríbie. V Čechách používame jej názov saturejka záhradná.

Pestovanie saturejky

Saturejka záhradná (latinsky Saturaja hortensis) je jednoročná bylina, ktorá dorastá do výšky 15-30 cm. Je nápadne podobná rastlinke tymián alebo yzopu. Patrí do čeľade hluchavkovité (lat. Lamiaceae). Vyhovuje jej slnečné a chránené stanovisko s priepustnou pôdou bohatou na humus. Má rozvetvený kríčkovitý stonku, ktorý je drsne ochlpený a časom zdrevnatí. Z neho vyrastajú drobné úzko kopijovité čiarkovité lístky.

Saturejka kvitne drobnými bielymi kvietkami so svetlým nádychom zvyčajne v priebehu júla až septembra. Vytvára plody, ktoré voláme tvrdky.

Rastlinu saturejky záhradnej pestujme zo semien, ktoré sázame do pareniska ideálne v priebehu marca-apríla. Semená sázame plytko, do hĺbky 2-3 cm a prekryjeme ich len tenučkou vrstvou hliny. Semienka saturejky vyklíčia na dennom svetle zhruba za 2 týždne. V teplejších oblastiach vysádzame semená saturejky priamo na záhon v priebehu apríla - júla do vzájomnej vzdialenosti 25-35 cm. Rastline nevadí nedostatok vlahy, je pre ňu dôležitejšie teplo a svetlo. Počas vegetačného obdobia udržiavame záhon bez buriny.

Použitie saturejky

Zberáme vňať saturejky na začiatku kvitnutia niekoľkokrát ročne (od júna do septembra) pomocou kosáka asi 3-5 cm nad zemou, najlepšie ráno okolo 8:00 hod. Alebo len lístky priebežne na dochutenie pokrmov.

Prvú sklizeň vykonávame v júli, druhú v auguste alebo podľa potreby. Nazbieranú zmes sušíme rýchlo bez obracania pri teplote maximálne 35 °C. Dobre usušená vňať saturejky stratí pôvodnú hmotnosť až o 75%, má pôvodnú farbu a uskladňujeme ju v uzavretých nádobách, ktoré ju chránia pred svetlom a vlhkosťou. Semená saturejky zberáme, keď plody začínaju hnednúť alebo vypadávať.

Liečivé účinky bylinky

Saturejka záhradná obsahuje 0,3 - 2% silice, p-cymol, tujón, cineol, terpilén, karyofylén, borneol, myrcén, trísloviny, sliz, pryskyričku, minerálne látky a ďalšie. Celá rastlina príjemne vonia.

Saturejka podporuje chuť do jedla, odstraňuje plynatosť, ničí črevné parazity, lieči melanchóliu a utišuje hystériu. Saturejka teda pôsobí močopudne, antibakteriálne, ako anthelmintikum (proti črevným parazitom) a spazmolyticky. Uvoľňuje hladké svaly a tým uľahčuje vykašliavanie, vyvoláva tiež vzrušenie. Jej účinky môžeme využiť aj pri liečbe rán, rôznych kožných ochorení, ako aj priaftách a plesniach (napr. Candida albicans).

Na miesta uhryznutia hmyzom prikladáme rozšliapané čerstvé lístky saturejky. Rastlinku saturejky podávame samostatne, ale aj s inými bylinkami. Na liečbu vysokého tlaku pripravíme zmes saturejky, kvetu hlohu a vňate medovky. Neodporúča sa jej užívanie pre tehotné a dojčiace ženy.

• Pripravujeme čaj z vňate saturejky a to tak, že 2 lyžičky zmesi zalejeme 250 ml vriacej vody a necháme 10 minút lúhovať. Potom čaj scedíme a podávame 2-3x denne. Saturejkový čaj užívame maximálne 2-3 mesiace.

Kvitnúcu vňať saturejky môžeme použiť na výrobu voňavých vrecúšok, ktoré umiestňujeme do skríň na odpudzovanie hmyzu (napr. blchy), hlavne však moľov.

Saturejka je korením v kuchyni

Saturejka sa používa ako korenie, niekedy nahrádza klasický čierne korenie. Má ostrú korenitú, pikantnú chuť a vôňu. Ochucovaťať ňou môžeme pokrmy pripravené z strukovín, zemiakov, kapusty aj mäsa a huby. Je charakteristickým korením pri príprave zveriny, bielych smotanových polievok, paradajkového šalátu, aj majonézy, či bylinkového masla.

Do jedla ju pridávame na konci varenia, najvhodnejšie sú celé lístky, nedrobené, inak saturejka chutí horkasto! Saturejku môžeme kombinovať s červenou paprikou, koriandrom a horčičným semenom. Pri jej používaní musíme dať pozor na to, aby sme jej nepridali do jedla veľa, jedlo by zohorelo. Je súčasťou známej bulharskej korenicej zmesi čubrica.