Dobromysl - oregano pre zdravú myseľ

Dobromyseľ obyčajná (Origanum vulgare), teda staré dobré oregano, je od nepamäti známa ako bylinka na dobrú myseľ, ktorá "čistí ducha a pomáha človeku, aby odpustil všetkým". Dobromyseľ je pokrytá striebornými jemnými chĺpkami a je považovaná za kráľa liečivých bylín Kréty. Na tomto mieste rastie od najstarších čias v najvyšších polohách pohoria Lefka Óri.

Pokoj v duši zaistí dobromyseľ

Už v starom Egypte bola dobromyseľ obyčajná používaná ako bylinka na konzervovanie i dezinfekciu. Egypťania jej prejavovali úctu tým, že ju vpletali do vavrínových vencov, ktoré pripravovali pre náboženské rituály. Jeho latinský názov Origanum vulgare pochádza z gréckeho slova oros, čo znamená hora. Slovo Origanum možno preložiť ako ozdoba hôr a kopcov. Starogrecká bohyňa Afrodita označila dobromyseľ vďaka jej sladkej a korenenej vôni za symbol radosti, preto ňou boli zdobení ženích s nevestou počas svadobného obradu.

Dobromyseľ sa zároveň sádzala na hrobky zosnulých, aby ich duše odpočívali v pokoji. Oregano používali Gréci na masáž čela a vlasov po osviežujúcom kúpeli. Je známa legenda o tom, že Aristoteles videl ako korytnačky zožrali hada a hneď potom vyhľadali dobromyseľ, preto ju začal užívať ako protijed. Iná legenda hovorí o tom, že krétske kozy, ktoré zasiahol šíp, vyhľadali práve dobromyseľ a vďaka tomu sa im rany zázračným způsobom uzdravili. Nech už sú legendy aké sú, účinky oregana sa zaprieť nedajú.

V stredoveku sa dobromyseľ rozšírila v Európe. Dámy z kráľovských dvorov si ju vkladali do taštičiek, pridávali ju do vankúšových výplní a stala sa súčasťou ich vonných a upokojujúcich kúpeľov. Dobromyseľ pridávali aj do lešteniek na podlahu a nábytok. Sedliaci na dedine ju počas búrky umiestňovali na vedrá s mliekom, pretože verili, že sa vďaka nej mlieko nezrazí.

V 15. storočí sa používala proti hnačkám, vracaniu, žltačke a kožným ochoreniam Paracelsus práve dobromyseľ. Medzi ľuďmi sa tradovala povera ohľadom účinkov elixíru vyrobeného z dobromysle - vďaka nemu chceli mládenci zlákať mladé dievčatá pod dúhu. Ľudových názvov pre dobromyseľ je veľa, sú to dobrá myseľ, sobotka, lebeda, lebedka, divá majoránka, červený čaj alebo pastiersky tymián. Veľmi výstižný je český názov dobromysl, pretože pitie čaju z jeho výťažkov navodzuje dobrú náladu.

Domovinou dobromysle je Stredomorie, ale pestuje sa v celej Európe. Rastie voľne na kamenistých cestách, na lúkach, pri viniciach i na skalnatých kopcoch. Dobromyseľ je rozšírená od nížin až po horské pásmo.

Ako na pestovanie dobromysle (oregana)

Dobromyseľ obyčajná (lat. Origanum vulgare) je vytrvalá bylina, ktorá má vzpriamený chlpatý načervenalý stonku dorástajúci až do výšky 1m. Listy má drobné, vstřícne, vajcovitého tvaru s krátkymi stonkami. Spodné listy rastliny sú väčšie ako vrchné. Koreň má drevnatý a výbežkovitý. Dobromyseľ patrí do čeľade hluchavkovité (lat. Lamiacaea).

Pre pestovanie dobromysle sú vhodné slnečné a chránené miesta. Jeho semená vysievame do suchšej, dobre priepustnej pôdy, ktorá má alkalický charakter a je bohatá na živiny. Môžeme si ju predpestovať v pařenisku, kde semená vysievame v priebehu marca - mája. Predpestované mladé rastlinky presadzujeme na záhon v priebehu mája - júla, keď sú už dostatočne silné. Do bylinkovej záhrady priamo na záhon vysádzame semená v priebehu apríla - augusta.

Klíčenie semien

Semená klíčia pomaly, sadíme ich do sponu 30 x 30 cm. Dobromyseľ kvitne v júli - októbri fialovými alebo ružovými kvetmi, ktoré sa nachádzajú na vrchole stonky. Kvety dobromysle počas kvitnutia prevonia všetko okolo. Práve pre typickú arómu je zamieňaná s voľne rastúcou majoránkou záhradnou.

Dva týždne po odkvite obsahuje rastlina dobromysle najviac liečivých látok, preto je vhodné ju práve v tomto čase zbierať. Mladé listy pre okamžitú spotrebu zbierame kedykoľvek v priebehu rastu. V prvom roku pestovania je zber pomerne malý. V druhom roku už zbierame úrodu 2 x ročne, ak je počasie vlhšie, tak aj 3 x ročne. Prvý zber orientujeme na kvety, ďalšie dva zbery na vňať a listy. Na uskladnenie zbierame kvitnúcu vňať a kvety. Vňať zorezávame asi 5 cm nad zemou v mieste, kde začínajú vyrástať listy.

Dobromyseľ slúži ako univerzálny liek, tonikum a afrodiziakum.

Pozberanú zmes sušíme v tenkých vrstvách alebo vo zväzkoch pri maximálnej teplote 35 ° C. Zmes neobracame, sušíme najlepšie v tieni v dobre vetranom priestore. Správne usušené listy majú sivú farbu. V priebehu jesene je potrebné rastlinku dobromysle ostrihať a prekryť chvojím alebo netkanou textíliou. V prípade, že oregano pestujeme ako hrnkovú rastlinku, prezimujeme ju v chladnej miestnosti.

Dobromyseľ je známa ako korenie oregano aj ako čajová zmes

Dobromyseľ používame na prípravu obkladov, ako kloktatidlo pri ochoreniach ústnej dutiny, pri zápaloch ďasien a krvácaniach z nich. Možno ju použiť aj pri liečbe zdurených uzlín a na liečbu chorôb dýchacích ciest. Napomáha pri liečbe dlhotrvajúceho suchého kašľa a pri chorobách spojených so zápalom pohrudnice.

Táto bylinka uvoľňuje kŕče, podáva sa pri nádche (aj sennej), pri bolestiach hlavy. Pôsobí upokojujúcim dojmom (ako sedatívum) pri rozrušení a rôznych stavoch slabosti a nervovej únavy. Bolesť zubov zmierní žuvaním lístkov dobromysle. Konzumácia pôsobí blahodarne na látkovú premenu.

Pitím čaju predchádzame morskej chorobe. Dobromyseľ má aj močopudný charakter. Kúpeľ z dobromysle napomáha pri reumatických bolestiach, liečebne pôsobí na vykĺbenia. Používa sa na liečbu rôznych druhov ekzémov a odporúča sa pri chrípkových epidémiách ako prevencia. V ľudovom liečiteľstve sa používala ako prvá pomoc pri nešťastnej láske.

Jeho dlhodobé užívanie navodzuje dobrú myseľ (už podľa jeho ľudového názvu) a zlepšuje náladu, čiže pôsobí ako antidepresívum. Dobromyseľ sa pridáva aj do inhalačných a saunových zmesí. Jeho užívanie sa neodporúča v tehotenstve a pri epilepsii.

Dobromyseľ obsahuje tieto látky: tymol, karvakrol, tujón, triesloviny, horčiny, flavonoidy, tanín, prchavý olej, klejoryskyricé, karotén, vitamín C a ďalšie.

Vo veterinárstve sa niekedy používa ako prírodný prostriedok na zvýšenie tvorby mlieka u kráv. Odvar z dobromysle sa používa aj ako dezinfekčný prostriedok na vytieranie dutiny ústnej.

Ako korenie sa využívajú listy spolu s kvetmi, ktoré sú veľmi aromatické, ostré s mierne nahorkastou chuťou. Dobromyseľ pridávame na dochutenie hydiny, k bravčovému a jahňaciemu mäsu, pri príprave rýb, do polievok aj do niektorých omáčok. Veľmi často sa pridáva do jedál pripravených z rajčín, papriky a ľuľku. Dobromyseľ je typickým korením stredomorskej kuchyne. Je jednou zo zložiek koreniacich zmesí spolu s rozmarínom, tymiánom a majoránkou. Čerstvé oregano by tak nemalo chýbať v kuchyni milovníkov stredomorskej kuchyne, najmä cestovín.

Čo z dobromysle pripravíme

• Čaj z dobromysle pripravíme tak, že 1-2 lyžičky (50 g) zmesi zalejeme 250 ml vriacej vody, necháme lúhovať 8 - 10 minút, precedíme a podávame. Pijeme ho vždy čerstvý, najlepšie 3x denne pred hlavným jedlom.

• Zápar z dobromysle pripravíme tak, že 100 g sušenej zmesi zalejeme 3l vriacej vody. Po vylúhovaní pridáme do kúpeľa.

• Éterický olej pripravený z dobromysle je dobrým prostriedkom proti moliam a mravcom.