Tekvica na záhrade

Tekvica, ktorej správny název je Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo), je jednoročná popínavá rastlina z čeľade tekvicovitých „Cucurbitaceae". K nám do Európy bola dovezená v 15. storočí pri príležitosti dobývania Ameriky Krištofom Kolumbom. Je cenená pre svoje bobuľovité plody rôznych tvarov, veľkostí i zafarbenia.

Pre severoamerických Indiánov patrila medzi posvätné rastliny. Najprv začali zbierať jej olejnaté semená a neskôr zistili, že má aj sladkú dužinu. Nazývali ju „askutasquash", to sa dá preložiť ako „jesť rovno bez varenia".

Druhy tekvíc:

Rozoznávame mnoho druhov tekvíc. Delia sa na letné a zimné. Do letných patria cukety a patizóny, do zimných tekvica muškátová, tekvica Uchiki Kuri, tekvica Goliáš a ďalšie.

Cuketa (Cucurbita pepo)

Cuketa vznikla až šľachtením v Taliansku. Je kríčkovitého vzrastu a kvitne tmavo žltými veľkými kvetmi. Plody sú väčšinou zelenej farby, niekedy aj žltozelené a žlté s hladkým povrchom a tvarom pripomínajúcim veľkú uhorku. Najchutnejšie sú plody mladé do 25 cm. Šikovné gazdynky ich pripravia na mnoho způsobov, vždy sa tepelne upravujú a výborné sú napríklad ako obdoba lokší. Majú vysoký obsah draslíka, minerálnych látok a najmä karoténu.

Tekvica maslová Butternut (tiež nazývaná muškátová)

Je jednou z menších tekvíc hruškového tvaru, má málo semienok a veľa dužiny. Jej šupka je jemná, preto sa pri tepelnej úprave nemusí lúpať. Nájde si tiež uplatnenie za surova, pretože aj tak má výbornú jemne orieškovú chuť.

Tekvica Uchiki Kuri (červené Hokkaido)

Je azda najobľúbenejšou tekvicou. Chuťou azda ešte predbehne tekvicu muškátovú a je bohatým zdrojom vitamínov. Japonci ju pestovali na ostrove Hokkaido, odtiaľ jej názov, ale môžeme sa stretnúť aj s názvom gaštanová tekvica. Má nízky obsah sodíka a vysoký obsah draslíka. Okrem obsahu prospešných látok na seba dokáže viazať toxíny, ktoré vyplavuje z tela von. Táto tekvica sa veľmi hodí na pečenie. Hodí sa aj ako náhrada zemiakov.

Tip: Tekvicu Hokkaido je vhodné konzumovať pri redukčnej diéte!

Pestovanie tekvice

Kvalitnú tekvicu si vypestujeme na stredne ťažkých pôdach, dobre zásobených živinami. Znáša priame organické hnojenie. Tekvica nám vyrastie aj na komposte, ktorý nám môže zatienením pokryť. Sadenice je možné predpestovať jednoducho aj doma v obývačke alebo v polovici mája, keď už nehrozí mráz, vysejeme semienka priamo do zeme do hĺbky 3-5 cm. Vzdialenosť rastliniek od seba by mala byť aspoň 1 meter. Ak budú sadenice na slnečnom stanovišti a budeme ich hojne zalievať, dočkáme sa bujného porastu. Tekvica je schopná plaziť sa, toho možno využiť a dať k nej oporu. Je to výhodné tam, kde máme menej miesta, tekvice porastú do výšky po opore. Pestovanie je teda jednoduché, najviac dávame pozor, než mladé rastlinky zosilnejú a chránime ich pred slimákmi, ktorí by si na nich radi pochutnali. Keď budeme porast aj pravidelne odburiňovať, zaručene sa dočkáme krásne vyfarbených plodov.

Uskladnenie tekvice:

Ak nemá tekvica porušenú šupku a má dobre zaschlú stopku, vydrží nám naozaj dlho. Uchová sa ľahko, keď ju najprv necháme pomaly dozrieť asi 14 dní pri izbovej teplote na suchom mieste a až potom ju premiestnime do chladnejšieho priestoru, kde je zhruba 15 stupňov, opäť na suché miesto. Vydrží nám až do jari, tekvica hokkaido vydrží až šesť mesiacov, špagátová tekvica až jeden rok. Tekvice, ktoré necháme v teple dôjsť, sú navyše sladšie, pretože časť škrobov sa premení na cukry. Uskladnené tekvice pravidelne kontrolujeme.

Tekvicové semienka