Prírodné antibiotikum - Tymián

Tymián je prenikavo voňajúca bylina, ktorá sa už 4000 rokov používa ako korenie v kuchyni i ako liečivé prírodné antibiotikum. V Mahrebe sa dodnes z neho pripravuje odvar zmiešaný s olivovým olejom, ktorý sa využíva na čistenie rán.

Tymián dodával silu a odvahu

Tymián (lat. Thymus vulgaris) patrí medzi rastliny z čeľade hluchavkovité. Jeho názov pochádza z gréckeho slova thymos, čo znamená odvaha, sila, mužnosť, prípadne dymovú obetu, fajčenie, či ľudskú dušu.

Staroveký Egypťania používali silicu tymiánu na balzamovanie svojich zosnulých. V Aténach ho pestovali Gréci, ktorí tvrdili, že tymián im dodáva silu a osvieženie. Zároveň tymián využívali ako obetnú bylinu do kadidiel, ktoré nepretržite horeli na oltároch chrámov. Rímski vojaci si z neho pripravovali kúpeľ preto, aby nadobudli odvahu a získali silu. Významný rímsky básnik Vergilius píše o tymiáne ako "o prostriedku predlžujúcom trvanlivosť mäsa."

V stredoveku sa pripravovali z tymiánu veľmi lahodné omáčky, do jednotlivých pokrmov sa pridal podrvený spolu so soľou. Zároveň ho v tomto období považovali ľudia za magickú rastlinu, pridávali ju do kadidiel a pripravovali z neho posilňujúce a povzbudzujúce nápoje. Dokonca verili, že zaženie nočné mory a pomôže ľuďom uvidieť a spoznať škriatkov. V tomto období nosili tymián na svojich zbroji vysoko postavené ženy, ktoré ním obdarovávali rytierov, ktorí ťahali na križiacke výpravy.

V 18. storočí bola v tymiáne objavená dôležitá zložka, a to tymol, ktorá spočiatku nahradzovala aj gáfor.

Tymián rastie voľne pri cestách, na lúkach alebo na okrajoch lesov. V našich končinách ho pestujeme v interiéri v kvetináči alebo ako jednu z rastliniek bylinkovej záhrady. Môže byť súčasťou živého plotu, ktorý pri pravidelnomstrihaní 2x ročne vytvorí kompaktný súvislý porast. Pri exteriérovom pestovaní vysádzame nové rastlinky raz za 4 – 5 rokov.

Pestovanie tymiánu

Krajinou původu tymiánu je Stredomornie, územie až po Taliansko. Pestuje sa v Španielsku, Albánsku, Francúzsku a Grécku. V našich podmienkach ho pestujeme prevažne zo semien, ktoré vysádzame do pareniska v priebehu marca - apríla. Semená tymiánu umiestňujeme na povrch pôdy, len zľahka ich pritlačíme, lebo klíčia na svetle. Na záhon ho premiestňujeme v máji. Tymián obľubuje kypré piesočnaté alebo kamenisté pôdy. Vo výživnej pôde stráca svoju korenistú chuť.

Nikdy ho nehnojíme! Tymián umiestňujeme na miesta s dostatočným slnečným žiarením, ktoré sú zároveň chránené pred vetrom. Polievame ho striedmo, ale nenechávame pôdu rastlinke úplne vyschnúť. Na zálievku tymiánu je najvhodnejšia odstátá voda izbovej teploty, ktorú nalievame do misky pod kvetináč. Kvitne od mája do septembra bielymi, ružovými alebo slabo fialovými kvietkami. Voľne rastúci tymián má tendenciu drevnatieť a má redšie vetvičky, čo sa u šľachtenej odrody tymiánu nestáva.

Pri exteriérovom pestovaní vysádzame nové rastlinky raz za 4 – 5 rokov.

Tymián obsahuje thymol (3,5%), cymol, karvakrol, a-pinén, linalol, borneol, cineol, 10% trieslovin, organické kyseliny a ďalšie látky. Nedrevnaté vetvičky tymiánu zberáme počas suchých dní, najlepšie okolo obeda. Jeho najvhodnejšie vetvičky na zber a následné uskladnenie sú tesne pred jeho kvitnutím. Aby nám vetvičky tymiánu nedrevnateli, je najlepší ich častý zber. V prípade, že nechceme tymián oberať, odporúčame ho po odkvitnutí kvetov zrezať asi v jednej tretine rastlinky. Tymián tak zosilnie a zhustne. Ide o trvalú bylinu, presadzujeme ho podľa potreby. V interiéri ho prezimujeme na svetle, mierne zalievame a udržiavame teplotu okolo 15°C. V prípade jeho pestovania na záhone ho na zimu prikryjeme vetvičkami ihličín. Tymián sušíme pri normálnej teplote vo zväzkoch, aby nevyprchala z neho silica.

Tymián - penicilín chudobných

Tymián je jedna z najsilnejších rastlinných antibiotík, má výrazné dezinfekčné a antiseptické účinky. Pôsobí proti plesňam, baktériám a črevným parazitom. V najnovších výskumoch vedci z Izraela zjistili, že nálev z tymiánu zastavuje rast Helicobaktera pyroli. Používa sa pri liečbe horných dýchacích ciest spojených s nedostatočnou sekréciou, pri čiernom kašli, angíne, bronchitíde a astme. Zároveň sa používa pri reumatizme, cukrovke a liečbe chudokrvnosti a pod. Z tymiánu pripravujeme čaj, tinktúru, nálev, kloktadlo a obklady.

Najčastejšie používaný je čaj z tymiánu, ktorý pripravíme tak, že do 150 ml vriacej vody pridáme 2 lyžičky sušeného tymiánu, zmes necháme vylúhovať 5 minút a potom scedíme. Pijeme ho 2x denne, najlepšie čo najteplejší. Deťom podávame tymián, ale len vo veľmi malých dávkach. Pri vyrážkach uhrovitej pleti pripravíme zápar na obklady tak, že do 1 litra vriacej vody pridáme hrsť tymiánu, po vylúhovaní scedíme a pleť umývame niekoľkokrát denne.

Vo farmaceutickom priemysle sa pridáva do ústnych vôd, kloktadiel a zubných pást. Domácu ústnu vodu pripravíme tak, že do 150 ml horúcej vody pridáme 2 lyžičky tymiánu, ktoré necháme lúhovať 10 minút. Po vychladnutí nálev scedíme a používame 2x denne na klokanie.

Údajne spanie na vankúši naplnenom tymiánom zmierni depresiu a upokojí nielen telo, ale aj dušu.

Vhodná denná dávka tymiánu je 10g. Predávkovanie tymolom môže způsobiť vracanie, prudké bolesti hlavy, poruchy štítnej žľazy a pod. Neodporúča sa jeho užívanie pre tehotné a dojčiace ženy.

Tymián nepostrádateľný v kuchyni

Tymiánom dochucujeme hlavne hydinu, zverinu a ryby. Zmesou korenín bazalky, oregana a tymiánu dochucujeme pizzu. Takisto je súčasťou provensálskeho korenia a známeho francúzskeho likéru. Jeho pôvodná receptúra pochádza z benediktínskeho opátstva Fécamp na rieke Seine.

Tymián je typickou koreninkou pre stredomorskú, ale i francúzsku, španielsku a mexickú kuchyňu. Uľahčuje trávenie, preto ho pridávame do ťažšie stráviteľných jedál ako są napr. strukoviny, pečené mäso, údeniny ale i mastné jedlá.

Tymián pridávame kedykoľvek do varenia, sušenú rastlinku pridávame na začiatku varenia, pretože vtedy uvoľní do pripravovaného pokrmu vonné silice.

Uskladňujeme ho v chladničke v mikroténovom sáčku alebo v dobre uzavretej plastovej nádobe, kde vydrží čerstvý až týždeň.