Domáca káva - prečo nie? Milovníci kávy po celom svete si užívajú svoju obľúbenú

Kávovník arabský

Vôňu čerstvej kávy poznáme všetci, mnohí z nás si ju dokážu vychutnať niekoľkokrát denne a pri tom relaxovať. Len málokto vie, že kávu si môžeme vypestovať aj v domácich podmienkach, v kvetináči vo svojom byte. Kávovník arabský je totiž nenáročná rastlina na pestovanie a podmienky.

Pôvod kávovníka a legenda o ňom

Jeho pôvodnou domovinou je východná Afrika, konkrétne Etiópia a jej provincia Kaffa. Pôvodní obyvatelia poznali účinky kávy a žuvali jej zrná, čím dokázali povzbudiť svoje telo a dušu. Jedna zo známych legiend o káve pochádza z roku 900 pred Kr. Habešský pastier kôz zaznamenal, že jeho zvieratá sú živšie a čipernejšie, keď spásali červené plody neznámeho zeleného kra. Zvedavosť ho priviedla k tomu, že sám ochutnal tieto plody a spozoroval na sebe ich povzbudivé účinky. So svojím poznaním sa zveril opatovi neďalekého kláštora, ktorý semená hodil do ohňa, pretože ich považoval za pôsobenie diabla na človeka. Lahodná a intenzívna vôňa, ktorá vznikla pálením zŕn ho prinútila k tomu, aby zo zvyšných zŕn uvaril odvar. Neskôr počas dlhých nočných meditácií pomáhal tento odvar mníchom zahnať únavu.

Na prelome 15. - 16. storočia sa káva začala šíriť ďalej do sveta - z Jemenu smerovala do Arábie, kde Arabi pred svetom dlho tajili prípravu tohto povzbudivého nápoja. V roku 1516 vznikli v Istanbule prvé kaviarne. Prvý botanik, ktorý kávu poznal bol Talian Prospero Alpina, ktorý s ňou prišiel do kontaktu v Egypte v roku 1584. Do Európy sa káva rozšírila v 17. storočí. Za zmienku stojí vytvorenie kaviarne v Benátkach v roku 1645 a v Paríži v roku 1670. Holanďania založili kávové plantáže na Cejlone už v roku 1699, neskôr v Indii a na Jáve. Francúzi previezli kávu přes Atlantický oceán do Mexika a Brazílie.

V pôvodných podmienkach kávovník vyrastá do výšky až 3 m a vyskytuje sa v horách v nadmorskej výške 1500 - 1800 m n. m., kde je väčší rozdiel medzi teplotami cez deň a v noci (dôležité pre jeho rast je vytváranie rosy), vďaka čomu je rastlinka odolnejšia voči škodcom, ktoré ju napadajú. K popularizácii kávy došlo až v 19. storočí. Dnes sú najväčšími vývozcami kávy Brazília, Kolumbia, Mexiko a India.

Ako pestovať kávovník?

Ide o vždyzelený ker, ktorý dorastá do výšky 2-3m. Pestujeme ho zo semien (semená kávovníka) v bežnom záhradníckom substráte (bežný substrát) s prídavkom rašeliny na tienistých miestach, pôda však nesmie obsahovať vápnik. Semená pred výsevom stratifikujeme v mikroténovom vrecúšku v chladničke a vysievame do pôdy do hĺbky 1,5-2cm. Vyklíčia do piatich týždňov. Môžeme ho vypestovať aj z odrezkov dospelých rastliniek a to tak, že z odrezkov odstránime spodné listy a vrchné zmenšíme o polovicu až dve tretiny. Následne ich napicháme do pripraveného substrátu, udržiavame stálu vlhkosť a teplotu od 24-26 C. Menšie rastlinky zalievame menej, pretože ich korene sú veľmi citlivé na hnilobu.

Dospelé rastlinky zalievame vtedy, keď listy začínajú vadnúť a to tak, že odstátú vodu nalejeme do misky pod kvetináčom a po uplynutí 30 minút zvyškovú vodu vylejeme. Počas vegetácie, keď rastlinka vytvára kvety a plody je nutná bohatšia zálievka. Ideálna teplota na jeho rast je okolo 24 C. V zimnom období (od októbra) ho umiestňujeme na miesta s teplotou od 15-18 C a obmedzíme jeho zálievku. Vysychanie kávovníkových listov spôsobuje neprimeraná a nepravidelná zálievka, stanovisko s priamym slnečným pôsobením a prievan. Počas vegetácie ho hnojíme 1x za dva týždne. Kávovník zaštipujeme, čím podporujeme jeho rozkonárovanie a zahusťovanie. Počas leta môže byť rastlinka umiestnená na balkón na tienisté a pred vetrom chránené miesto.

Vedeli ste, že zelená káva má vplyv na chudnutie?

Mladé rastlinky presádzame každý rok na jar do čerstvej pôdy, staršie rastlinky v niekoľkoročných intervaloch. V roku, keď rastlinku nepresádzame, je potrebné vymeniť aspoň vrchnú vrstvu pôdy. Pri jeho presádzaní vyberáme veľkosť kvetináčov nasledovne: malé rastlinky umiestňujeme do kvetináča väčšieho o 2cm od pôvodného a staršie rastliny do kvetináča o 3cm väčšieho než bol pôvodný. Kávovník je náchylný na hubové a bakteriálne choroby podobne ako iné citrusové rastliny, napadnuté časti mechanicky odstraňujeme.

Až v treťom roku od výsadby, keď rastlinka dosahuje veľkosť 1m, začína kávovník rodiť. Okolo šiesteho roku začína mať priemerné výnosy. V prípade, že má rastlinka ideálne podmienky, môžu na nej byť kvety i plody zároveň. Jeho kvety sú biele s jazmínovou vôňou a kvitnú v júli-auguste. Plody sú čerešňovo červenej farby, veľkosti egreša a dozrievajú až o 6-9 mesiacov - väčšinou v zimných mesiacoch. Obsahujú 2 semená, ktoré na seba priliehajú. Z rastlinky oberáme červené plody, ktorých šupka je jedlá. Semená najprv vysušíme, potom na panvici na miernom ohni v priebehu 20 minút opražíme. Takto pripravíme náš každodenný lahodný povzbudzujúci nápoj. Kávovník sa v optimálnych podmienkach dožíva až 30 rokov.

Plody kávovníka arabského majú najkvalitnejšie zrnká kávy na svete. Kávovník vytvorí vo vašom byte krásny zelený dekoratívny ker s červenými plodmi.