Čajovník doma i na záhrade

Čajovník čínsky (lat. Camellia sinensis, predtým aj Thea sinensis) je stálozelený ker z čeľade čajovníkovitých (lat. Theaceae). Domovinou čajovníka je južná a juhovýchodná Čína, Vietnam, Laos, Barma a India. Tu sa táto rastlina pestuje na rozsiahlych plantážach až do nadmorskej výšky cca 2000 m. n. m. O čajovníkoch pestovaných vo vyšších nadmorských výškach sa tvrdí, že ich lístky sú kvalitnejšie než tie ostatné.

Prvé písomné zmienky o čaji a pestovaní čajovníka pochádzajú z 3. storočia nášho letopočtu. Legendy však čajovník ospevujú už o mnoho skôr, ešte v dobe pred naším letopočtom. Obľuba čaju sa rýchlo rozšírila po celom svete, ľudia oceňovali najmä jeho výnimočnú chuť a blahodárne účinky. Čajovník sa teda začal pestovať aj inde než vo svojej domovine. V súčasnosti sa rozsiahle čajové plantáže nachádzajú aj v Japonsku, Indonézii, v oblasti Kaukazu, na Cejlóne. Pestovanie čajovníka však nie je len výsadou Ázie, pestuje sa aj v Európe - v Gruzínsku a na Azorských ostrovoch. Ďalej je čajovník pestovaný na Jáve, Sumatre a v južnej Afrike.

Pestovanie čajovníka na plantážach

Čajovník sa pestuje ako ker alebo strom, častejšie je pestovanie vo forme kera, pretože z malých rastlín sa pohodlnejšie zbierajú lístky. Čajovníky pestované na plantážach vo vyšších nadmorských výškach majú síce menšie listy i celkové olistenie je chudobnejšie, avšak práve tieto lístky sú podstatne kvalitnejšie než ostatné. Mladé čajovníky sa získavajú zo semien či odrezkami. Semená sa vysielajú do špeciálnych záhonov, z ktorých sa cca po pol roku presádzajú na plantáže. Asi po dvoch rokoch sa kry prvýkrát strihajú, aby sa rozvetvili a nerastli príliš do výšky. V troch rokoch sú rastliny čajovníka pripravené na prvú zber. Z čajovníkov pestovaných pre získanie čaju vyššej kvality sa lístky zbierajú neskôr.

Rastlina čajovníka je schopná produkovať kvalitné lístky cca 30 rokov. Doba zberu je závislá na druhu čajovníka a na mieste pestovania. Väčšinou sa prispôsobuje zrážkam. Zber prebieha niekoľkokrát do roka. Lístky pre čaje nižšej triedy sa zbierajú aj 30 x ročne, pre vysoko kvalitné čaje sa lístky zbierajú len 3 - 4 ročne. Kvalita zberu kolíše, prvý zber býva najkvalitnejší. Pestovateľia majú zbery presne načasované, stanovené termíny striktne dodržujú. Zber sa vykonáva vo väčšine krajín ručným zberom (trhaním alebo strihnutím nožnicami). Najmä v Japonsku sa pre zvýšenie efektivity zberu začali používať špeciálne strihacie stroje.

Viete, že?

Po zbere sa lístky spracúvajú a podľa stupňa fermentácie z nich vznikne niektorý druh čaju - biely, zelený, žltý či čierny). Všetky tieto druhy čaju sú vyrábané z jedinej rastliny - z čajovníka čínskeho.

Typy čaju podľa stupňa fermentácie lístkov čajovníka

• Čierne čaje prešli úplným procesom fermentácie, preto majú tmavú farbu, sú chuťovo veľmi výrazné a hutné. Číňania tento druh čaju nazývajú červený, podľa farby nálevu. Pravým čiernym čajom je pre Číňanov iba viackrát fermentovaný čaj Pu Erh. Čierny čaj je obľúbený po celom svete, najmä v Európe.

• Zelené čaje sú úplne nefermentované, pretože ihneď po zbere a ľahkom zavädnutí lístkov sa tepelne zničia enzýmy, ktoré fermentáciu spôsobujú. Tento typ čaju je veľmi obľúbený a často sa vyrába v Číne a v Japonsku. Zelené čaje sú chuťovo jemné, nálev z nich má zelenú až žltozelenú farbu.

• Žlté čaje sa podobajú zeleným. Hlavným rozdielom vo výrobe tohto druhu čaju je pomalé sušenie. Pri sušení prebehne dodatočná fermentácia. Aj chuťovo sú žlté čaje veľmi podobné čajom zeleným. Aj v Číne sa žltý čaj vyrába veľmi zriedkavo, preto sa s ním u nás veľmi často nestretneme.

• Biele čaje na rozdiel od iných druhov neprechádzajú tepelným spracovaním, čím si zachovávajú väčšinu svojich pôvodných látok. Pre získanie bieleho čaju sa zberajú iba najmladšie lístky a vrcholové pupene. Skosené lístky sa nechajú zavädnúť a potom sa rovno sušia. Biele čaje sa vyrábajú takmer výhradne v čínskej provincii Fujian a patria k najjemnejším.

Botanický popis čajovníka čínskeho

Čajovník čínsky je stálezelený ker dorastajúci vo voľnej prírode až 8 metrov. Na plantážach sa strihaním udržiava menší, maximálne do dvoch metrov výšky. Listy čajovníka sú kožovité, striedavo rastúce, kopijovitého tvaru so zúbkovanými okrajmi. Spodná strana listu je porastená jemnými bielymi chlpmi, ktoré sú najlepšie viditeľné na tzv. tipsoch, čo sú ešte nerozvinuté pupene listov. Kvety čajovníka majú bielu alebo nružovelú farbu a vzdialene pripomínajú kvety našich čerešní. Každý kvet má 5 - 9 korunných lístkov vyrastajúcich jednotlivo alebo po 2 - 3 v úžľabí listov. Kvety čajovníka sú cudzospršné. Po opelení sa z kvetov vyvinie trojpúzdrová tobolka, v ktorej sú 3 guľovité, hnedé, lesklé semená.

Výsev semien

Rastliny čajovníka si vypestujete zo semien, ktoré sú pomerne tvrdé, preto sa vykonáva stratifikácia semien formou mechanického poškodenia tvrdej šupky a následného máčania vo vode. Tvrdé šupky jemne narušte nožom a takto pripravené vložte do vodnej kúpeľa o teplote okolo 20 °C. Ideálna dĺžka máčania sú 2 - 3 dni. Druhým spôsobom stratifikácie je uloženie mierne narušených semien do vlhkej rašeliny pri teplote okolo 6 - 8 °C. Potom semienka vysejte do pripraveného výsevného zariadenia.

Vhodným substrátom je rašelina s nižším obsahom vápnika. Pri klíčení by sa mala teplota pohybovať medzi 20 - 25 °C, substrát by mal byť po celú dobu vlhký. Optimálnej teploty a vlhkosti dosiahnete použitím špeciálneho miniskleníka. Výsevné zariadenie premiestnite na polotienisté stanovište. Vzídené rastlinky pomaly zvykajte na bežné podmienky. Substrát i naďalej udržiavajte vlhký, nesmú ho však premočiť, pretože by mohlo dôjsť k uhnitiu koreňov a zničeniu celej rastliny. V závislosti na rýchlosti rastu sadenice vo vhodnej chvíli presaďte do jednotlivých kvetináčov. Ak budete chcieť pestovať čajovník vo vonkajšom prostredí, počkajte s tým do doby, kým budú mladé rastliny dostatočne silné, aby prečkali zimu (väčšinou trojročné sadenice). Pri výške okolo 12 cm môžete rastlinu prvýkrát zaštipnúť, aby sa začala vetviť a tvoriť rozložitý ker.

Pestovanie čajovníka v byte

Čajovník môžete pestovať vo vnútorných i vonkajších podmienkach. Vždy ho umiestnite na polotienisté stanovište. Čajovníku sa darí v hlinito-piesočnatom substráte s prídavkom rašeliny, rastie aj v čistej rašeline (kyslý substrát). Dávajte si pozor, aby ste rastlinu nezasadili do substrátu s vyšším obsahom vápnika!!! V ňom by totiž rastlina veľmi rýchlo uhynula. Aj pri hnojení čítajte pozorne zloženie, aby ste rastlinu nevedomky nezásobovali látkou, ktorú čajovník neznáša. Rastlinám pestovaným v byte doprajte počas sezóny pobyt na čerstvom vzduchu, veľmi to ocenia. Čajovníky dostatočne zalievajte a prihnojujte. S blížiacou sa jeseňou pomaly obmedzujte hnojenie aj zálievku. V septembri rastlinu premiestnite na zimné stanovište, ktoré by malo byť dostatočne svetlé, ale bez dopadu priamych slnečných lúčov. Ideálna teplota na prezimovanie je okolo 10 °C. Pri týchto podmienkach čiastočne obmedzte zálievku, ak je prostredie suché, môžete rastlinu občas porosiť. Počas sezóny rastlinu občas zaštipujte, aby ste podporili kosatenie rastliny a udržali ju v požadovanej výške. Radikálnejší rez sa vykonáva raz ročne, buď koncom zimy alebo v období sucha. Čajovníky pestované v kvetináčoch každoročne na jar presaďte, snažte sa neporušiť koreňový bal, rastlina to zle znáša a po necitlivom zásahu často zhadzuje listy. Listy našťastie čoskoro znova obrastú. Čajovník v našich podmienkach najčastejšie napadajú štitniky a vojtíšky.

Pestovanie čajovníka na záhrade

Pre pestovanie čajovníka čínskeho na záhrade si vyberte pravé čínske čajovníky, pretože tie są odolnejšie než ostatné kultivary. Tieto čajovníky są odolné voči mrazu do cca - 18 °C. Tri až štvorročné semenáče vysaďte na prísteňované stanovište do kyslého substrátu. V lete rastliny hojne zalievajte, dbajte na to, aby ste ich nepremokřili. Rast podporíte občasným pohnojením. Ku koncu sezóny s hnojením prestaňte, aby čajovníku stihli vyzrieť tkanivá a pripravil sa tak na zimu. Najväčším problémom pri prezimovaní je silné kolísanie teplôt s častým rozmrzávaním a zamrzávaním. Pred zimou musíte rastliny zazimovať. Ku koreňom čajovníka čínskeho priložte slamu či opadané lístie, nadzemná časť zastiňte ochrannou fóliou určenou pre prezimovanie rastlín. V chladných oblastiach je možné vytvoriť čajovníku špeciálny nízky pařenisko, ktoré možno zakryť a uchrániť tak rastlinu před príliným mrazom. Najspoľahlivejšie dobre zazimované čajovníky ochráni dostatočne silná snehová perină. Ak mráz poškodí konce konárov, nie je to žiadna tragédia, ker na jar obraste znovu z častí, ktoré prezili. Zimovanie čajovníka čínskeho vo vonkajšom prostredí má svoje úskalia a úspech je závislý na priebehu zimy. Istejšie je tedy jeho zimovanie v chlade vo vnútornom prostredí.