Prevod do slovenčiny
Rajčiny sa tešia mimoriadnej obľube a na záhradách patria k najčastejšie pestovaným plodinám. Hoci história rajčín siaha ďalej, ako sme vôbec schopní dohliadnuť, v Európe si ich šťavnatú chuť užívame len pár storočí. Ako sa vyznať v odrodách a aké jsou zásady pre bohatú úrodu?Rajčiny sa do našich krajín dostali cez Španielsko až v 16. storočí v súvislosti s objavnými plavbami. Ich domovinou je Južná Amerika, pravdepodobne Mexiko. Na rajčinách si tamojší obyvatelia pochutnávali už v dobách, keď bol začiatok nášho letopočtu ešte v nedohľadne. V Európe sa na ne ľudia pozerali spočiatku nedôveryčivo a považovali ich za okrasnú rastlinu. Cestu na tanier si rajčiny našli až oveľa neskôr.
Rajčina je pôvodne trvalka
V Južnej Amerike stále nájdete predchodcov dnešných rajčín z čeľade ľuľkovitých vo voľnej prírode. Sú to bujné, bohato odnožujúce, plazivé rastliny s drobnými plodmi veľkými asi ako ríbezľa alebo menšia čerešňa. U nás sa rajčina pestuje ako jednoročná rastlina, pretože je citlivá na mráz. Vo svojej domovine však môže rásť ako trvalka.
Divé rajčiny sa k nám v posledných rokoch dostávajú ako pestovateľská kuriozita. Sú veľmi nenáročné a odolné. Ak ich predsa len poškodí nejaká choroba či škodca, bez problémov znovu obrazia. Drobučké plody sú chutné, ich zber je však časovo pomerne náročný a miniatúrne rajčinky veľmi praskajú. Najmä pre deti je však taká rajčina veľkým zážitkom. Dnešné odrody cherry rajčín (napr. Lupitas F1) patria k najbližším potomkom vzniknutým pri šľachtení rajčiny divokej.
Je rajčina zelenina alebo ovocie?
Väčšina ľudí asi rajčinu automaticky radí medzi zeleninu. Spory na túto tému sa však vedú už viac ako 100 rokov a stále nie je úplne jasno. Dokonca v súdnom spore z konca 19. storočia v USA bola rajčina vyhlásená za zeleninu. Všetkým však zamotala hlavu Európska únia, keď v roku 2001 výslovne zaradila rajčinu medzi ovocie, ale pozor, len pre účely výroby zaváranín. Otázka všeobecnej príslušnosti rajčiny k ovociu či zelenine tak zostáva naďalej nevyriešená.

Rajčiny sú zdravé
Rajčiny obsahujú predovšetkým vitamín C, ale aj A, B1, B6, kyselinu listovú, horčík a mnoho ďalších dôležitých prvkov. V súvislosti s rajčinami sa veľa hovorí o zdraviu prospešnom lykopéne, v ktorom sa ukrýva práve vitamín A. Lykopén z rajčín je pre organizmus lepšie využiteľný po tepelnej úprave, čím sa však zase znižuje obsah vitamínu C. Rajčiny sa preto odporúča konzumovať ako surové, tak aj varené alebo pečené. Zdravé sú aj rajčinové šupky. V indiánskom liečiteľstve sa rajčinová šťava používa zvonku na zápaly kože. U nás ju nájdete v niektorých kozmetických prípravkoch, kde má slúžiť na redukciu vrások a pigmentových škvŕn.
Rajčiny v kuchyni
- Rajčiny nedávajte do chladničky, utrpela by ich chuť.
- Skladujte ich stopkou nahor pri izbovej teplote a spotrebujte počas pár dní.
- Prebytky úrody spracujte na kečupy a pyré alebo ich môžete aj sušiť.
- Rajčiny nezmrazujte, stratili by chuť aj konzistenciu.
Tyčkové, alebo kríčkové?
Väčšinou sa na záhradkách pestujú tyčkové odrody (napr. Aurea F1), ktoré sa privazujú k opore. Sú charakteristické stále rastúcim hlavným výhonom. Kríčkové rajčiny (napr. Philovita, Roma) majú daný vzrast ukončený kvetenstvom, rastlina pokračuje v raste ďalšími bočnými výhonmi. Konkrétnu odrodu si môžete vybrať podľa farby (odtiene červenej, oranžová, žltá, fialová, zelená, čierna), podľa tvaru (guľatá, sudkovitá, hruškovitá, cherry, datle apod.), ale aj podľa vlastností daných charakterom dužiny (do šalátov, na kečupy, na plnenie, bifteková, na sušenie apod.).
Aké osivo vybrať?
Výberu semienok je potrebné venovať veľkú pozornosť. Šľachtenie neviedlo len k rôznym farbám a tvarom plodov. Rastliny sa môžu veľmi líšiť aj svojimi vlastnosťami, odolnosťou proti chorobám a pestovateľskými nárokmi. Pri kvalitnom osive máte istotu, že ak rajčine zabezpečíte vhodné podmienky na rast, nebudete výsledkom sklamaní.

Zásady bohatej úrody paradajok
- Paradajky potrebujú teplo, slnečné miesto, vyživenú pôdu a zálievku v suchých dňoch.
- V chladných oblastiach je lepšie pestovať paradajky v skleníku či fóliovníku.
- Pre predpestovanie vlastných sadeníc doma pri okne vysievajte semienka od februára do marca.
- Paradajky vysádzajte von až po „zmrzlých".
- Sadenice zasaďte hlbšie do zeme, pokojne aj so spodnými listami, podporíte tím rozvoj bohatej koreňovej sústavy.
- Paradajky sa neobídu bez hnojenia, na jeseň sa na záhony odporúča zaorať hnoj. Pri výsadbe je možné použiť granulovaný hnoj alebo kompost, počas vegetácie sa osvedčilo hnojenie zálievkou (najprv Kristalon START do začiatku kvitnutia, potom Kristalon PLOD a KVET).
- Záhon mulčujte netkanou textíliou, sekanou slamou alebo posekanou trávou.
- Tyčkové odrody je potrebné pravidelne podväzovať k tyčke a ručne vyštipovať bočné výhony vyrástajúce z pazuchy listov (pri použití nožníc hrozí prenos chorôb).
- U kríčkových odrôd nemusíte bočné výhony odstraňovať. Výhony, ktoré nesú plody je lepšie podopierať. Sami sa pod ťarchou plodov často sklonia k zemi a paradajky môžu začať hniť.
- Paradajky nikdy nezalievajte na list, trpia totiž na plesňu zemiakovou a pri zvýšenej vlhkosti sa riziko napadnutia zvyšuje. Poznáte ju podľa typických hnedých škvŕn na listoch, stonkách i plodoch. Preventívne môžete použiť prípravky Acrobat, Ridomil, Kuprikol a pod. Ak pleseň prepukla, siahnite po prípravku Dithane. Ak na vašej záhrade chémii nefandíte, stavte na Bioton alebo Bioan.
- Pri mohutnom nasadení plodov u tyčkových paradajok je vhodnejšia ich redukcia, čím zvýšíte pravdepodobnosť, že zvyšné plody stihne dozrieť. Zaštipnite rastlinu za siedmym alebo ôsmym vijánom.
Prečo nemajú paradajky zo supermarketu žiadnu chuť?
Ak máte možnosť, vypestujte si paradajky vlastné. Pekne na slniečku vo vyživenej pôde. Možno nebudú také krásne ako z obchodu, ale zaručene budú lepšie chutiť. Priemyselne pestované paradajky obvykle rastú v obrovských skleníkoch v neúrodných substrátoch vyživované len hnojivinným roztokom. Používajú sa špeciálne vyšľachtené odrody, ktoré sa pomaly kazia, ale chuťovo zaostávajú.
A ešte dobrá správa aj pre tých, ktorí nemajú záhradku - rajčiny vypestujete aj na balkóne! Vyskúšať môžete bežné tyčkové odrody, ktoré zasadíte do veľkých vriec, alebo zvoľte veľmi nenáročné kríkové odrody označované ako balkónové. Majú nižší alebo previsnutý vzrast a sú špeciálne vyšľachtené, aby dobre prospievali aj v truhlíkoch a menších nádobách.