Hrach dreňový skorý

Pisum sativum

Hrach bol pestovaný už v mladšej dobe kamennej, v súčasnosti sa pestuje takmer po celom svete. Obsahuje veľa vitamínov a účinných látok. Je tiež zdrojom bielkovín a vitamínov C, B, vápnika, draslíka, fosforu, horčíka a ďalších. Patrí medzi jednoročné plodiny. Táto strukovitá zelenina patrí do čeľade vikvovitých. Kvety sú biele a plodom je strukovitý lusk. Zrná môžu byť svetlo až tmavo zelené.

Hrach možno deliť do troch pestovaných skupín. Na hrach dreňový, ktorého semená sú vhodné na mrazenie a na čerstvé spracovanie v kuchyni. Hrach cukrový, kedy sa na konzumáciu používa celý lusk vrátane semien. Hrach guľatosemenný, ktorý má vysoký podiel škrobu. Hodí sa na tepelné spracovanie napr. do polievok. Podľa ranosti pestovania rozlišujeme veľmi raná druhy, raná, stredne raná, stredne pozdné a pozdné druhy.

Ako pestovať hrach

• Vyžaduje svetlé stanovište, avšak nie priamy úpal. Hrach patrí medzi chladnomilné rastliny. Najlepšie sa mu darí pri teplotách 13 – 18 °C. To neznamená, že znesie mráz. Vydatne zalievame najmä v čase kvitnutia a nasadzovania luskov. Pôda by nemala nikdy úplne vyschnúť. Sucho hrachu neprospeje. Hrach patrí medzi popínavé rastliny, je teda treba im zabezpečiť oporu. Ak pestujeme hrach v radoch - napíname medzi nimi povrázok. Hrach sa spokojí s akoukoľvek oporou - plot, pergola, drevená lata. Okolie výsadby pravidelne kyprieme a odstraňujeme burinu.

• Výsev vykonávame skoro na jar, najlepšie ku koncu marca až začiatkom apríla. Dreňový hrach vysiavame od apríla do júna. Vysiavame na pripravený pozemok do riadkov vzdialených 15 - 30 cm, po zrnách 4 -6 cm od seba. Semená vysiavame do hĺbky 5 - 7 cm.

• Pôda by mala byť priepustná, dobre spracovaná s dostatočnou dávkou živín. Nemala by rýchlo vysychať, ale zároveň tiež nesmie zostať dlho zamokřená.

• Pred výsadbou vyhnojíme pôdu vyzretým kompostom alebo zotleným hnojom.

  Aplikujeme podľa potreby fosforečné a draselné hnojivá. Dávka 20 kg N, 50 kg P, K 120kg na hektár. Ak bola pôda pred sejbou riadne vyhnojena, nie je potrebné počas vegetácie prihnojovať.

• Zrnokaz hrachový - jeho larvy vyvrtávajú v semenách otvory. V každom zrne prebýva iba jedna larva. Larvy poškodzujú zrná, znižujú výnos, akosť a klíčivosť hrachu. Dospelé chrobáky požierajú peľ, korunné lupienky alebo tyčinky hrachu. Chemickou ochranou je postrek v čase kvitnutia, keď sa prvé dva kvety na stebli odkvitajú a začína sa tvoriť prvý lusk. Prevenciou je vhodný preventívny skorší výsev hrachu.

  Listožrút čiarkovitý - poškodzuje listy. Listové čepele sú od okrajov pravidelne vykusované. Larvy tohto chrobáka tiež poškodzujú rastliny, žijú v hľuzkovitých nádoroch na koreňoch a ničia ich. Vhodnou ochranou je postrek prípravkami Karate alebo Sumithion a arzénovými prípravkami.

  Drôtovce - larvy chrobákov kováčikov. Rastliny vadnú v radoch či ohnisku. Vysiate osivo vôbec nevzchádza. Korene sú poškodené, sú viditeľné chodbičky. Larvy sú valcovité a tvrdé, lesklé, žltohnedé a asi tri centimetre veľké. Chemická ochrana nie je príliš vhodná. Ak sa drôtovce vyskytnú, pravidelne a hlbšie ryjeme pôdu a nenechávame ju v pokoji ani po zbere. Tiež pomôže hnojenie dusíkatým vápnom.

  Ďalším nepriateľom hrachu sú vtáky, najmä sojky, holuby. V tomto prípade aplikujeme plašiče, pasce či siete.

• Zber prebieha zhruba od polovice júna až do polovice júla podľa ranosti vysetých odrôd.

  Raná odrody zberáme už od 12. týždňa po vysadení.

  Cukrové hrachy zberáme hneď ako sú v luskoch sladké veľké hrášky. Vhodné je jednoducho jeden lusk vyskúšať, či sú dostatočne zrelé.