Hrach dreňový

Pisum sativum

Hrach bol pestovaný už v mladšej dobe kamennej, v súčasnosti sa pestuje takmer po celom svete. Obsahuje množstvo vitamínov a účinných látok, ktoré nám pomáhajú k lepšej obrannej schopnosti celého organizmu. Je tiež zdrojom bielkovín a vitamínov C, B, vápnika, draslíka, fosforu, horčíka a ďalších. Patrí medzi jednoročné plodiny. Táto strukovitá zelenina patrí do čeľade bôbovitých. Kvety jsou biele a plodom je struček. Zrná môžu byť svetlo až tmavo zelené.

Hrach možno deliť do troch pestovaných skupín. Na hrach drvivý, ktorého semená sú vhodné k mrazeniu a k čerstvému spracovaniu v kuchyni. Hrach cukrový, keď sa ku konzumácii používa celý struček vrátane semien. Hrach guľatosemenný, ktorý má vysoký podiel škrobu. Hodí sa k tepelnému spracovaniu napr. do polievok. Podľa ranosti pestovania rozlišujeme veľmi rané druhy, rané, stredne rané, stredne neskoré a neskoré druhy.

Ako pestovať hrach

• Vyžaduje svetlé stanovište, avšak nie priamy úpal. Hrach patrí medzi chladnomilné rastliny. Najlepšie sa mu darí pri teplotách 13 – 18 °C. To neznamená, že znesie mráz. Vydatne zalievame najmä v čase kvitnutia a nasadzvania stručkov. Pôda by nemala nikdy úplne vyschnúť. Sucho hrachu nesvedčí. Hrach patrí medzi popínavé rastliny, je teda treba im zabezpečiť oporu. Ak pestujeme hrach v radoch - napíname medzi nimi motúz. Hrach sa spokojí s akoukoľvek oporou - plot, pergola, drevená lata. Okolie výsadby pravidelne kyprímé a odstraňujeme burinu.

• Výsev vykonávame skoro na jar, najlepšie ku koncu marca až začiatkom apríla. Drvivý hrach vysievame od apríla do júna. Vysievame na pripravený pozemok do radov vzdialených 15 - 30 cm, po zrnách 4 - 6 cm od seba. Semená vysievame do hĺbky 5 - 7 cm.

• Pôda by mala byť priepustná, dobre spracovaná s dostatočnou dávkou živín. Nemala by rýchlo vysychať, ale zároveň tiež nesmie zostať dlho zamoknutá.

• Pred výsadbou vyhnojíme pôdu vyzretým kompostom alebo prehnilým hnojom.

  Aplikujeme podľa potreby fosforečné a draselné hnojivá. Dávka 20 kg N, 50 kg P, K 120 kg na hektár. Ak bola pôda pred sejbou riadne vyhnojená, nie je potrebné počas vegetácie prihnojovať.

• Zrnokaz hrachový - jeho larvy vyvrtávajú v semenách otvory. V každom zrne prebýva iba jedna larva. Larvy poškodzujú zrná, znižujú výnos, kvalitu a klíčivosť hrachu. Dospelé chrobáky požierajú peľ, korunné lístky alebo tyčinky hrachu. Chemickou ochranou je postriek v čase kvitnutia, keď sa prvé dva kvety na stonke odkvitnú a začína sa tvoriť prvý struček. Prevenciou je vhodný preventívny skorší výsev hrachu.

  Listopas čiarkovaný - poškodzuje listy. Listové čepele sú od okrajov pravidelne vyhryzané. Larvy tohto chrobáka tiež poškodzujú rastliny, žijú v hľuzkovitých nádoroch na koreňoch a ničia ich. Vhodnou ochranou je postriek prípravkami Karate alebo Sumithion a arzénovými prípravkami.

  Drôtovce - larvy chrobákov kovárikov. Rastliny vädnú v radoch či ohnisku. Vysiate osivo vôbec nevzchádza. Korene sú poškodené, sú viditeľné zreteľné chodničky. Larvy sú valcovité a tvrdé, lesklé, žltnohnedé a asi tri centimetre veľké. Chemická ochrana nie je príliš vhodná. Ak sa drôtovce vyskytnú, pravidelne a hlbšie ryjeme pôdu a nenechávame ju v pokoji ani po zbere. Tiež pomôže hnojenie dusíkatým vápnom.

  Ďalším nepriateľom hrachu sú vtáky, najmä sojky, holuby. V tomto prípade aplikujeme plašiče, pasce či siete.

• Zber prebieha približne od polovice júna až do polovice júla podľa ranosti vysiatych odrôd.

  Rané odrody zbierame už od 12. týždňa po vysadení.

  Cukrové hrachy zbierame hneď ako sú v stručkoch sladké veľké hrášky. Vhodné je jednoducho jeden struček vyskúšať, či sú dostatočne zrelé.