Paprika Zlatá

Capsicum annum - Zlata

Vytrvalá rastlina pôvodom z Mexika. V kultúre sa pestuje ako jednoročná a môže dorásť výšky 0,5–1,5 m. Má striedavo postavené kopijovité listy. Kvety sú biele päťčetné. Plodom je struček, ktorého prirodzená farba je červená. Pestuje sa na tritisíc odrôd paprík, sladkých i pálivých. Pálivosť má na svedomí alkaloid kapsaicín. Najprv sa pestovala ako okrasná rastlina. Jej využitie ako korenia, prípadne ako zelenina, prišlo až neskôr. Dnes sa využívajú najmä dva druhy papriky. Prvým je paprika ročná (Capsicum annuum). Ďalšou paprikou hojne využívanou pre výrobu korenia sú odrôdy druhu Capsicum frutescens, označované ako chilli. Všeobecne sa ale papriky rozdeľujú do šiestich skupín na: ihľancovité papriky (maďarský typ), kvadratické papriky, jablíčkové papriky, kapie, býčie a baranice rohy a koreninové neboli chilli.

Papriky obsahujú veľa draslíka, fosforu a sodíka a jsou okrem iných významným zdrojom vitamínu C, U a karoténu. Zeleninové odrody sa používajú čerstvé, do šalátov alebo v studenej i teplej kuchyni. Koreninové sú zase výborným pikantným korením! Papriky majú široké využitie, môžu sa upravovať tepelne, jesť za studena, sú vhodné pre prípravu šalátov, ázijských jedál či na nakladanie. Sú skvelým doplnkom pri diétach.

Ako pestovať papriky

• Vyžaduje teplé slnečné, chránené stanovište. Optimálne rozmedzie teplôt počas vegetácie je 18–23°C. Teploty pod 14 a nad 30°C sú extrémne a paprikám nevyhovujú. Papriky vysadzujeme po 2 vedľa seba. Papriky je vhodné priebežne privazovať. Ideálne je uchytenie rastliny k vedúcej tyči ako pri spodnej časti rastliny, tak aj pri hornej časti. Dôležitá je pravidelná zlivka a i vytrhávanie buriny okolo rastlín. V žiadnom prípade zalievanie a kropenie nevykonávame za priameho slnka, pretože by sme ich popálili. Vo fóliovníku či skleníku vyrastú papriky taktiež oveľa rýchlejšie, hlavne vďaka teplote a vlhkosti. Papriky pravidelne kontrolujeme, či nie sú napadnuté škodcami, či sa neprejavujú príznaky fyziologických či hubových chorôb.

• Papriky vysiavame od januára najneskôr do konca marca. Aby sme si výsev uľahčili, môžeme ich vysadzovať do rašelinových jiffov. Pokiaľ volíme výsadbu do substrátu, mal by obsahovať perlit zmiešaný vo vhodnom pomere s na živiny bohatou zeminou. Použiť teda môžeme špeciálny substrát pre výsev, ktorý zmiešame s perlitom či pieskom. Semená vysadzujeme cca 1 cm hlboko. Vysadené semená ošetríme Previcurom, zabezpečíme tak ochranu proti padaniu klíčnych rastlín. Teplota by sa musela pohybovať okolo 25 stupňov Celzia. Vlhkosť vzduchu by sa pre správny rast sadeníc nemala meniť. Semenáčiky potrebujú veľa svetla, aby sa nevyťahovali. Keď na malých rastlinách vyrastie aspoň dva lístočky, je čas presadiť ich do kvetináča. Rastliny s koreňovým balom prepichujeme na trvalé stanovište do sponu 60–70 cm x 25–40 cm.

• Papriky vyžadujú humóznu, živnú pôdu s dostatkom dostupnej pôdnej vody a pH v rozmedzí 6,5–7,5.

• Základným hnojením je zaprviť do pôdy, kde budeme papriky vysadzovať, vyzretý kraví hnoj, prípadne kompost. Toto hnojenie vykonávame na jeseň. Na jeseň zároveň plochu vápníme dávkou cca 3,6 kg/m2 mletého vápenca alebo 2 kg/m2 podľa pôdy na stanovišti. Pred výsadbou je vhodné zapraviť do pôdy 50 – 70 g/m2 NPK hnojiva s vyšším podielom dusíka. Počas vegetácie potom prihnojujeme vodorozpustným NPK hnojivom - Cererit, Kristalon. Dôležité je, aby vodorozpustné hnojivo zároveň obsahovalo mikroprvky! Hnojivo aplikujeme každých 14 dní.

• Papriky bývajú napadnuté sajúcimi škodcami ako sú mšice, molice, alebo svilušky. Na ochranu môžeme použiť prípravok Mospilan, Decis Mega či prípravok Symfonie od Natury.

  Pri veľkej vzdušnej vlhkosti môžu byť napadnuté plody plesňami a hubami. Najznámejšími hubovými chorobami je šedá a biela hniiloba. Ochranou proti týmto hubovým chorobám je vhodný prípravok Ortiva.

  Nebezpečná je bakteriálna škvrnitosť rastlín paprík. Nekrotické plody zasiahnuté touto škvrnitosťou väčšinou praskajú a sú zničené. Rôznofarebné škvrny najmä na plodoch spôsobuje bakteriálná nemoc zvaná bronzovitosť. Pri týchto napadnutiach rastlín je najlepším spôsobom ich likvidácia.

  Nedostatok vápnika v pôde, nepravidelné zavlažovanie, či prítomnosť draslíka v pôde spôsobuje fyziologické poruchy. Tieto nedostatky sa môžu prejaviť poruchami plodov, listov, kvetov, ktoré bývajú často zamieňané za plesňové ochorenie. V prípade, že sú rastliny napadnuté nekrózou, dodržiavame rovnomernú závlahu, dostatočnú výživu a ošetríme ich napríklad účinným chloridom vápenatým alebo špeciálnym listovým hnojivom.

• Papriky pestované pre zelené plody zbierame už v polovici júla. Plody červené alebo žlté zbierame až koncom augusta a v septembri. Koreninové paprričky (chilli) zbierame na jeseň, pokiaľ sú pestované vonku či v skleníku.