Paprika zeleninová Ozarowska sladká červená

Capsicum annum - Ozarowska

Vytrvalá rastlina pôvodom z Mexika. V kultúre sa pestuje ako jednoročná a môže dorásť do výšky 0,5–1,5 m. Má striedavo postavené kopijovité listy. Kvety sú biele päťpočetné. Plodom je struk, ktorého prirodzená farba je červená. Pestuje sa na tritisíc odrôd paprík, sladkých aj pálivých. Pálivosť má na svedomí alkaloid kapsaicín. Najprv sa pestovala ako okrasná rastlina. Jej využitie ako korenia, prípadne ako zeleniny, prišlo až neskôr. Dnes sa využívajú najmä dva druhy papriky. Prvým je paprika ročná (Capsicum annuum). Ďalšou paprikou hojne využívanou na výrobu korenia sú odrody druhu Capsicum frutescens, označované ako chilli. Všeobecne sa však papriky rozdeľujú do šiestich skupín na: ihlanovité papriky (maďarský typ), kvadratické papriky, jablčkové papriky, kapie, býčie a baranie rohy a koreninové alebo chilli.

Papriky obsahujú veľa draslíka, fosforu a sodíka a sú okrem iného významným zdrojom vitamínu C, U a karoténu. Zeleninové odrody sa používajú čerstvé, do šalátov alebo v studenej aj teplej kuchyni. Koreninové sú zasa výborným pikantným korením! Papriky majú široké využitie, môžu sa upravovať tepelne, jesť za studena, sú vhodné na prípravu šalátov, ázijských pokrmov či na nakladanie. Sú skvelým doplnkom pri diétach.

Ako pestovať papriky

• Vyžaduje teplé slnečné, chránené stanovište. Optimálne rozmedzie teplôt počas vegetácie je 18–23 °C. Teploty pod 14 a nad 30 °C sú extrémne a paprikám nesvedčia. Papriky vysádzame po 2 vedľa seba. Papriky je vhodné priebežne vyväzovať. Ideálne je uchytenie rastliny k vodiacej tyči ako pri spodnej časti rastliny, tak aj pri hornej časti. Dôležité je pravidelné polievanie a aj vytrhávanie buriny okolo rastlín. V žiadnom prípade polievanie a kropenie nevykonávame za priameho slnka, pretože by sme ich spálili. Vo fóliovníku či skleníku vyrastú papriky tiež oveľa rýchlejšie, hlavne vďaka teplote a vlhkosti. Papriky pravidelne kontrolujeme, či nie sú napadnuté škodcami, alebo sa neprejavujú príznaky fyziologických či hubových chorôb.

• Papriky vysievame od januára najneskôr do konca marca. Aby sme si výsev uľahčili, môžeme ich vysádzať do rašelinových Jiffy. Ak volíme výsadbu do substrátu, mal by obsahovať perlit zmiešaný vo vhodnom pomere so zeminou bohatou na živiny. Použiť teda môžeme špeciálny substrát na výsev, ktorý zmiešame s perlitom či pieskom. Semená vysádzame cca 1 cm hlboko. Vysadené semená ošetríme Previcurom, zabezpečíme tak ochranu proti padaniu klíčnych rastlín. Teplota by sa mala pohybovať okolo 25 stupňov Celzia. Vlhkosť vzduchu by sa na správny rast sadeníc nemala meniť. Semenáčiky potrebujú veľa svetla, aby sa nevyťahovali. Keď na malých rastlinách vyrastú aspoň dva lístky, je čas presadiť ich do kvetináča. Rastliny s koreňovým balom pikírujeme na trvalé stanovište do sponu 60–70 cm x 25–40 cm.

• Papriky vyžadujú humóznu, živnú pôdu s dostatkom dostupnej pôdnej vody a pH v rozmedzí 6,5–7,5.

• Základným hnojením je zapracovať do pôdy, kde budeme papriky vysádzať, vyzretý kravský hnoj, prípadne kompost. Toto hnojenie vykonávame na jeseň. Na jeseň zároveň plochu povápnime dávkou cca 3,6 kg/m2 mletého vápenca alebo 2 kg/m2 podľa pôdy na stanovišti. Pred výsadbou je vhodné zapracovať do pôdy 50 – 70 g/m2 NPK hnojiva s vyšším podielom dusíka. Počas vegetácie potom prihnojujeme vo vode rozpustným NPK hnojivom - Cererit, Kristalon. Dôležité je, aby vo vode rozpustné hnojivo zároveň obsahovalo mikroprvky! Hnojivo aplikujeme každých 14 dní.

• Papriky bývajú napádané cicavými škodcami ako sú vošky, molice, alebo roztočce. Na ochranu môžeme použiť prípravok Mospilan, Decis Mega či prípravok Symfonie od Natury.

  Pri veľkej vzdušnej vlhkosti môžu byť plody napádané plesňami a hubami. Najznámejšími hubovými chorobami je sivá a biela hniloba. Ochranou proti týmto hubovým chorobám je vhodný prípravok Ortiva.

  nebezpečná je bakteriálna škvrnitosť rastlín paprík. Nekrotické plody zasiahnuté touto škvrnitosťou väčšinou praskajú a sú zničené. Rôznofarebné škvrny najmä na plodoch spôsobuje bakteriálna choroba nazývaná bronzovitosť. Pri týchto napadnutiach rastlín je najlepším spôsobom ich likvidácia.

  Nedostatok vápnika v pôde, nepravidelné zavlažovanie, či prítomnosť draslíka v pôde spôsobuje fyziologické poruchy. Tieto nedostatky sa môžu prejaviť poruchami plodov, listov, kvetov, ktoré bývajú často zamieňané za plesňové ochorenie. V prípade, že sú rastliny napadnuté nekrózou, dodržiavame rovnomernú závlahu, dostatočnú výživu a ošetríme ich napríklad účinným chloridom vápenatým alebo špeciálnym listovým hnojivom.

• Papriky pestované na zelené plody zberáme už v polovici júla. Plody červené alebo žlté zberáme až koncom augusta a v septembri. Koreninové papričky (chilli) zberáme na jeseň, ak sú pestované vonku alebo v skleníku.