Paprika Yolo Wonder

Capsicum annum - Yolo Wonder

Vytrvalá rastlina pochádzajúca z Mexika. V kultúre sa pestuje ako jednoročná a môže dorásť do výšky 0,5–1,5 m. Má striedavo postavené kopijovité listy. Kvety jsou biele päťčetné. Plodom je strukovitý plod, ktorého prirodzená farba je červená. Pestuje sa na tri tisíc odrôd paprík, sladkých i pálivých. Pálivosť má na svedomí alkaloid kapsaicín. Najprv sa pestovala ako okrasná rastlina. Jej využitie ako korenia, prípadne ako zeleniny, prišlo až neskôr. Dnes sa využívajú najmä dva druhy papriky. Prvým je paprika ročná (Capsicum annuum). Ďalšou paprikou hojne využívanou na výrobu korenia sú odrody druhu Capsicum frutescens, označované ako chilli. Všeobecne sa ale papriky rozdeľujú do šiestich skupín na: ihličkovité papriky (maďarský typ), kvadratické papriky, jablčkové papriky, kapie, býčie a baranie rohy a korenivé alebo chilli.

Papriky obsahujú veľa draslíka, fosforu a sodíka a sú okrem iného významným zdrojom vitamínu C, U a karoténu. Zeleninové odrody sa používajú čerstvé, do šalátov alebo v studenej i teplej kuchyni. Korenivé sú zase výborným pikantným korením! Papriky majú široké využitie, môžu sa upravovať tepelne, jesť za studena, sú vhodné na prípravu šalátov, ázijských jedál či na nakladanie. Sú skvelým doplnkom pri diétach.

Ako pestovať papriky

• Vyžaduje teplé slnečné, chránené stanovište. Optimálne rozmedzie teplôt počas vegetácie je 18–23°C. Teploty pod 14 a nad 30°C sú extrémne a paprikám nevyhovujú. Papriky vysadzujeme po 2 vedľa seba. Papriky je vhodné priebežne privazovať. Ideálne je uchytenie rastliny k vedúcej tyči ako pri spodnej časti rastliny, tak aj pri hornej časti. Dôležitá je pravidelná zálievka a tiež vytrhávanie buriny okolo rastlín. V žiadnom prípade zalievanie a kropenie nevykonávame za priameho slnka, pretože by sme ich popálili. Vo fóliovníku či skleníku vyrastú papriky tiež oveľa rýchlejšie, hlavne vďaka teplote a vlhkosti. Papriky pravidelne kontrolujeme, či nie sú napadnuté škodcami, či sa neprejavujú príznaky fyziologických či hubových chorôb.

• Papriky vysiavame od januára najneskôr do konca marca. Aby sme si výsev uľahčili, môžeme ich vysadzovať do rašelinových jiffov. Ak volíme výsadbu do substrátu, mal by obsahovať perlit zmiešaný vo vhodnom pomere s na živiny bohatou zeminou. Použiť teda môžeme špeciálny substrát na výsev, ktorý zmiešame s perlitom či pieskom. Semená vysadzujeme cca 1 cm hlboko. Vysadené semená ošetríme Previcurom, zabezpečíme tak ochranu proti padaniu klíčnych rastlín. Teplota by sa musela pohybovať okolo 25 stupňov Celzia. Vlhkosť vzduchu by sa pre správny rast sadeníc nemala meniť. Semenáčiky potrebujú veľa svetla, aby sa nevyťahovali. Keď na malých rastlinách vyrazia aspoň dva lístočky, je čas presadiť ich do kvetináča. Rastliny s koreňovým balom prepichujeme na trvalé stanovište do sponu 60–70 cm x 25–40 cm.

• Papriky vyžadujú humóznu, živnú pôdu s dostatkom dostupnej pôdnej vody a pH v rozmedzí 6,5–7,5.

• Základným hnojením je zapraco vať do pôdy, kde budeme papriky vysadzovať, vyzretý kraví hnoj, prípadne kompost. Toto hnojenie vykonávame na jeseň. Na jeseň zároveň plochu vápníme dávkou cca 3,6 kg/m2 mletého vápenca alebo 2 kg/m2 podľa pôdy na stanovišti. Pred výsadbou je vhodné zapracovať do pôdy 50 – 70 g/m2 NPK hnojiva s vyšším podielom dusíka. Počas vegetácie potom prihnojujeme vodorozpustným NPK hnojivom - Cererit, Kristalon. Dôležité je, aby vodorozpustné hnojivo zároveň obsahovalo mikroprvky! Hnojivo aplikujeme každých 14 dní.

• Papriky bývajú napadané sajúcimi škodcami ako sú mšice, molice, alebo svilušky. Na ochranu môžeme použiť prípravok Mospilan, Decis Mega či prípravok Symfonie od Natury.

  Pri veľkej vzdušnej vlhkosti môžu byť napadané plody plesňami a hubami. Najznámejšími hubovými chorobami je sivá a biela hnidoba. Ochranou proti týmto hubovým chorobám je vhodný prípravok Ortiva.

  Nebezpečná je bakteriálna škvrnitosť rastlín paprík. Nekrotické plody zasiahnuté touto škvrnitosťou väčšinou praskajú a sú zničené. Rôznofarebné škvrny najmä na plodoch spôsobuje bakteriálna choroba zvaná bronzovitosť. Pri týchto napadnutiach rastlín je najlepším spôsobom ich likvidácia.

  Nedostatok vápnika v pôde, nepravidelné zavlažovanie, či prítomnosť draslíka v pôde spôsobuje fyziologické poruchy. Tieto nedostatky sa môžu prejaviť poruchami plodov, listov, kvetov, ktoré bývajú často zamieňané za plesňové ochorenie. V prípade, že sú rastliny napadnuté nekrózou, dodržiavame rovnomernú zálievku, dostatočnú výživu a ošetríme ich napríklad účinným chloridom vápenatým alebo špeciálnym listovým hnojivom.

• Papriky pestované pre zelené plody zbierame už v polovici júla. Plody červené alebo žlté zbierame až koncom augusta a v septembri. Korenivé papriky (chilli) zbierame na jeseň, pokiaľ sú pestované vonku či v skleníku.