Zeler stonkový Malachit

Apium graveolens - Malachit

Zeler pochádza zo Stredozemia. Pestuje sa v troch formách - zeler bulvový pre zdužnatené korene, zeler rapsíkatý pre zdužnatené rapíky listov alebo ako listová forma pre bohatú listovú ružicu.

Dvojročná rastlina pochádza z čeľade miríkovité. Plody, ktoré rovnako ako celá rastlina obsahujú mnoho aromatických látok. Zeler je zdrojom vitamínov, najmä vitamínu C (listová forma obsahuje až 10× toľko vitamínu C ako bulvy), ďalej B1, B2 a celú radu minerálnych látok. Silnú vôňu a chuť mu prepožičiavajú éterické oleje.

V kuchyni sa využíva na studené aj teplé pokrmy, hodí sa do šalátov aj do polievok. Mnohým ľuďom jeho silice prekážajú a spôsobujú alergie - legislatíva ho teda uvádza ako alergénnu rastlinu.

Rapíkatý zeler konzumujeme syrový, v šalátoch alebo ho môžeme prikusovať k mäsu. Najviac nášmu telu dodá v podobe šťavy k raňajkám. Naťový zeler sa používa na výrobu šalátov, rapíky sú konzumované varené a lisuje sa z neho surová šťava.

Ako pestovať Zeler

• Zeler má rád slnečné miesta, naopak zle rastie v tieni, nie je potom aromatický a ľahšie môže byť napadnutý hubovými chorobami. Po celú dobu rastu potrebuje dostatočnú zálievku. Dôležitá je zálievka pri výsadbe a v druhej polovici vegetácie pri narastaní bulvy. Bulvovitý zeler je potrebné pravidelne okopávať.

• Dlhú vegetačnú dobu možno skrátiť predpestovaním. Sadenice sa nemusia pestovať vo vyhrievanej miestnosti. Na predpestovanie až do doby výsadby je vhodný skleník či zimná záhrada. Februárová či marcová výsev platí pre zeler bulvový, listový aj rapíkatý. Zeler nevysadzujeme skôr ako v polovici mája na cieľové stanovište.

  Bulvový zeler vyžaduje predpestovanie sadeníc pod sklom. Ideálnou dobou na výsadbu je začiatok mája, najneskôr polovica júna.

  U rapíkatého zeleru osivo vysiavame do skleníka alebo pareniska. Výsadba sa vykonáva v máji na záhon, do sponu 30×30 cm. Počas rastu rapíky prikrývame zeminou, aby vybeleli.

  Naťový zeler vysiavame vo februári do skleníka alebo pareniska a vysadzujeme v máji.

  Semená klíčia dva až tri týždne pri teplote medzi pätnástimi až dvadsiatimi stupňami.

• Je náročný na živiny a obsah vápna v pôde. Vyžaduje hlinité, humózne půdy. Listový a rapíkatý potrebujú skôr hlinitopiesočnatú pôdu. Optimálne pH je 6,5 – 7,5.

• Počas vegetácie prihnojujeme viacsložkovým hnojivom. Hnojivo na koreňovú zeleninu je vyhovujúce.

• Zo škodcov zeler napadá predovšetkým pochemutnatka mrkvová, vrtule celerová. Zeler ošetrujeme prípravkami Basudin (pochmurnatka) a Sumithion Super (vrtule).

  Septoriová škvrnitosť zeleru sa prejavuje na listových čepeliach zeleru, kde vznikajú malé šedohnedé škvrny so žltým lemom a veľkým počtom veľmi drobných čiernych bodiek. Stredy škvŕn neskôr hnedú a zasychajú.

  Strupovitosť zelerových buliev sú hnedé škvrny, ktoré sa zväčšujú. Napadnuté tkanivo, korkovatí a prská. Následuje hnilobný rozklad bulvy. Predchádzame chorobe tak, že na rovnakom pozemku zeler nepestujeme aspoň 3 roky. Čiastočná ochrana je použitie boraxu v dávke asi 20g na 10m2.

  Škvrnitosť zelerových listov sa prejavuje na starších listoch sa objavujú žltavé, neskôr žltoohnedé škvrny. Listy zasychajú a odumierajú. Vykonávame preventívnu ochranu Kuprikolom.

• Menšie bulvy zeleru možno zberať v júli. Listy zeleru zberáme preberkou, aby zostala dostatočná listová plocha.

  Listový zeler sa začína zberať postupne od júla a až koncom septembra vykonáme jednorazový zber.