Šalát hlávkový skorý Amur

Lactuca sativa - Amur

Šalát je jednoročná rastlina, ktorá bola vyšľachtená z mliečnika kompasového. Pestuje sa ako hlávková a listová forma s celokrajnými okrúhlymi listami svetlozelenej farby. Existuje niekoľko druhov tejto zeleniny: rímsky šalát, polorímsky šalát, hlávkový maslový šalát, listové šaláty a nakoniec ľadové šaláty.

Hlávkový a listový šalát je najbežnejšie pestovaný. Podľa pestovania ho možno deliť na skorý, letný, na výsadbu v skleníkoch, vyhrievaných skleníkoch, vonkajší atď.Ľadový šalát má tuhé, krehké listy, hlávka pripomína kapustu. Rímsky šalát pripomína pekingskú kapustu. Labužníci ho často označujú za najchutnejší šalát. Ľadový šalát je cenený pre krehkosť a pevnú hlávku. Vyznačuje sa výbornou chuťou a vynikajúcou krehkosťou.

Šaláty obsahujú 10 – 15 % bielkovín, 15 – 27 % sacharidov, 3 – 6 % tukov, 9 – 12 % vlákniny. Z vitamínov majú vysoký obsah C, E, A a PP, z obsahových látok nesmieme prehliadnuť obsah draslíka, vápnika, fosforu, chlóru a horčíka. Majú minimálne množstvo kalórií. Hlávkový šalát je vhodný na klasickejšiu prípravu so sladkokyslou zálievkou, príp. osmaženou slaninou. Rímsky šalát môžeme aj podusiť s mäsom, na závitky, plnku, do rizota a pod. Nápaditosti sa medze nekladú.

Ako pestovať šaláty

• Vhodné je slnečné stanovisko. Počas rastu pravidelne polievame - skôr menšími dávkami, častejšie. Nutné je pravidelné odburiňovanie záhona. Rastliny nikdy nepestujeme na rovnakom stanovisku viac ako 2 roky za sebou. Vhodné je mulčovanie šalátu organickým materiálom. Zabraňuje rastu buriny, udržiava vlhkosť a nižšiu teplotu v horúcich mesiacoch.

• Jarné odrody vysievame vo februári do pareniska. V marci alebo apríli ich presadíme do sponu 20–25×20–25 cm.

  Letné odrody vysievame priamo na záhon v apríli, konečný spon rastlín by mal byť 25×30 cm.

  Jesenné odrody vysievame priamo na záhon v auguste, konečný spon rastlín by mal byť 25×25 cm.

  Prezimujúce odrody vysievame v októbri priamo na záhon.

  Semená priamo do pôdy vysievame cca 1 cm pod povrch. Vhodné je osivo vopred namoriť. Po vzídení je rastliny nutné vyjednotiť do vyššie uvedených sponov. Pri vyjednocovaní sa vyvarujeme zasypania srdiečka šalátu.

• Šalát vyžaduje dobre priepustnú pôdu s dostatkom dobre dostupných živín. Pôdy by mali byť ľahšie, dobre prepracované.

• Záhony určené na pestovanie šalátov je nutné dobre pripraviť. Pri príprave záhonov zapravíme do pôdy 3–5 kg kompostu/m2, povápnime dávkou 3 kg vápenca/m2 a pridáme 1,8 P2O5/m2 a 14 g K2O/m2.

  Pri hnojení je dôležité dávať pozor na prehnojenie dusíkom. V listoch sa potom hromadia nebezpečné dusičnany. Záhony nehnojíme maštaľným hnojom!

• Bakteriálna hniloba šalátu sa prejavuje spočiatku ostro ohraničenými, tmavo černejúcimi škvrnami. Napádané sú prvé spodné listy, ktoré sú na zemi.

  Nedostatok vápnika je príčinou okrajovej nekrózy listov, ktoré postupne hnednú a následne odumierajú. Takto poškodené bývajú najčastejšie vonkajšie listy, ale môžu to byť aj listy ukryté vo vnútri vytvorených hlávok. Ošetrujeme prípravkom Champion 50 WP a urobíme dezinfekciu pôdy.

  Plesň šalátová sa prejavuje najmä na starších listoch, kde vznikajú svetlozelené až žltozelené škvrny rôznych veľkostí, často ohraničené nervatúrou. Škvrny sa postupne zväčšujú, zasychajú a nekrotizujú. Ošetrujeme Rovral 50 WP alebo Rovral FLO.

  Rastliny ďalej napáda plesň sivá a môžu ich obžierať aj slimáky či môžu byť napadnuté voškami.

  Ošetrujeme ich vhodnými prípravkami proti hubovým chorobám. Dôležité je dodržiavať ochrannú lehotu pred konzumáciou.

• Listový šalát zberáme už 7 týždňov od zasiatia. Hlávkový šalát po 10 - 11 týždňoch a rímsky o týždeň dlhšie. Hlávkový, maslový, rímsky aj kučeravý šalát je nutné zobrať celý, akonáhle vyrastie do požadovanej veľkosti.