Ľadový šalát Grandes Lago118 – semená šalátu ľadového

Lactuca sativa - Grandes Lago

Šalát je jednoročná rastlina, ktorá byla vyšľachtená z ľoťuky kompasovej. Pestuje sa ako hlávková a listová forma a celorajnými okrúhlymi listami svetlo zelenej farby. Existuje niekoľko druhov tejto zeleniny: rímsky šalát, polorrímsky šalát, hlávkový maslový šalát, listové šaláty a nakoniec ľadové šaláty.

Hlávkový a listový šalát je najbežnejšie pestovaný. Podľa pestovania ho možno deliť na ranný, letný, pre výsadbu v skleníkoch, vykurovaných skleníkoch, vonkajší atď. Ľadový šalát má tuhé, krehké listy, hlávka pripomína kapustu. Rímsky šalát pripomína pekingskú kapustu. Labužníkmi býva označovaný za najchutnejší šalát. Ľadový šalát je cenený pre krehkosť a pevnú hlávku. Vyznačuje sa výbornou chuťou a vynikajúcou krehkosťou.

Šaláty obsahujú 10–15% bielkovín, 15–27% sacharidov, 3–6% tukov, 9–12% vlákniny. Z vitamínov majú vysoký obsah C, E, A a PP, z obsahových látok nesmieme prehliadnuť obsah draslíka, vápnika, fosforu, chlóru a horčíka. Má minimálne množstvo kalórií, je teda vhodný pre redukčné diéty. Hlávkový šalát je vhodný pre klasickejšiu prípravu so sladkokyslou zálievkou, príp. opraženou slaninou. Rímsky šalát môžeme tiež podusiť s mäsom, na závitky, náplň, do rizota, atď. Nápaditosti sa medze nekladú.

Ako pestovať šaláty

• Vhodné je slnečné stanovište. Počas rastu pravidelne zavlažujeme - skôr menšími dávkami, častejšie. Nutné je pravidelné odplevelovanie záhona. Rastliny nikdy nepestujeme na rovnakom stanovišti viac ako 2 roky za sebou. Vhodné je mulčovanie šalátu org. materiálom. Zabraňuje rastu burín, udržuje vlhkosť a nižšiu teplotu v horúcich mesiacoch.

• Jarné odrody vysiavame vo februári do pareniska. V marci alebo apríli ich presadíme do sponu 20–25×20–25cm.

  Letné odrody vysiavame priamo na záhon v apríli, konečný spon rastlín by mal byť 25×30 cm.

  Jesenné odrody vysiavame priamo na záhon v auguste, konečný spon rastlín by mal byť 25×25 cm.

  Prezimujúce odrody vysiavame v októbri priamo na záhon.

  Semená priamo do pôdy vysiavame cca 1 cm pod povrch. Vhodné je osivo vopred namočiť. Po vzídení je rastliny nutné vytriediť do vyššie uvedených sponov. Vyvarujeme sa pri vytriedianí zasypaniu srdcéčka šalátu.

• Šalát vyžaduje dobre priepustnú pôdu s dostatkom dobre dostupných živín. Pôdy by mali byť ľahšie, dobre prepracované.

• Záhony určené pre pestovanie šalátov je nutné dobre pripraviť pre ich pestovanie. Pri príprave záhonov zapracujeme do pôdy 3–5 kg kompostu/m2, povápnime dávkou 3 kg vápenca/m2 a pridáme 1,8 P2O5/m2 a 14g K2O/m2.

  Pri hnojení je dôležité dávať pozor na prehnojenie dusíkom. V listoch sa potom hromadia nebezpečné dusičnany. Záhony nehnojíme maštaľným hnojom!

• Bakteriálna hnioba šalátu sa prejavuje spočiatku ostro ohraničenými, tmavé čnejúcimi škvrnami. Napadnuté sú prvé spodné listy, ktoré sú na zemi.

  Nedostatok vápnika je príčinou okrajovej nekrózy listov, ktoré postupne hnedú a následne odumierajú. Takto poškodené bývajú najčastejšie vonkajšie listy, ale môžu to byť aj listy skryté vnútri vytvorených hlávok. Ošetrujeme prípravkom Champion 50 WP a vykonáme dezinfekciu pôdy.

  Pleseň šalátová sa prejavuje najmä na starších listoch, kde vznikajú svetlo zelené až žltozelené škvrny rôznych veľkostí, často ohraničené nervatúrou. Škvrny sa postupne zväčšujú, zasychajú a nekrotizujú. Ošetrujeme Rovral 50 WP alebo Rovral FLO.

  Rastliny ďalej napáda pleseň sivá a môžu ich ožierať aj slimáky či môžu byť napadnuté mšicami.

  Ošetrujeme ich vhodnými prípravkami proti hubovým chorobám. Dôležité je dodržiavať ochrannú lehotu pred konzumáciou.

• Listový šalát zberáme už 7 týždňov od zasiatu. Hlávkový šalát po 10-11 týždňoch a na rímsky o týždeň dlhšie. Hlávkový, maslový, rímsky i kučeravý šalát je nutné zberať celý akonáhle vyrastie do požadovanej veľkosti.