Zeler buľvový Maxim

Apium graveolens var. Rapaceum

Zeler pochádza zo Stredozemia. Pestuje sa v troch formách - zeler zemiakový pre zdužnatené korene, zeler stopkový pre zdužnatené stopky listov alebo ako listová forma pre bohatú listovú ružicu.

Dvojročná rastlina pochádza z čeľade mrvovité. Plody, ktoré rovnako ako celá rastlina obsahujú mnoho aromatických látok. Zeler je zdrojom vitamínov, najmä vitamínu C (listová forma obsahuje aj 10× toľko vitamínu C než hľuzy), ďalej B1, B2 a celú radu minerálnych látok. Silnú vôňu a chuť mu prepožičiavajú éterické oleje.

V kuchyni sa využíva pre studené i teplé jedlá, hodí sa do šalátov i do polievok. Mnohým ľuďom jeho silice prekážajú a spôsobujú alergie - legislatíva ho teda uvádza ako alergénnu rastlinu.

Stopkový zeler konzumujeme surový, v šalátoch alebo ho môžeme prikusovať k mäsu. Najviac nášmu telu dodá v podobe šťavy k raňajkám. Naťový zeler sa používa k výrobe šalátov, stopky sú konzumované varené a lisuje sa z neho surová šťava.

Ako pestovať Zeler

• Zeler má rád slnečné miesta, naopak zle rastie v tieni, nie je potom aromatický a ľahšie môže byť napadnutý hubovými chorobami. Počas celej doby rastu potrebuje dostatočnú zálievku. Dôležitá je zálievka pri výsadbe a v druhej polovici vegetácie pri narastení hľuzy. Hľuzovitý zeler je potrebné pravidelne okopávať.

• Dlhú vegetačnú dobu možno skrátiť predpestovaním. Sadenice sa nemusia pestovať vo vyhrievanej miestnosti. Pre predpestovanie až do doby výsadby je vhodný skleník či zimná záhrada. Februárový či marcový výsev platí pre zeler hľuzovitý, listový i stopkový. Zeler nevysadzujeme skôr ako v polovici mája na cieľové stanovište.

  Hľuzovitý zeler vyžaduje predpestovanie sadeníc pod sklom. Ideálnou dobou pre výsadbu je začiatok mája, najneskôr polovica júna.

  U stopkového zeleru osivo vysiavame do skleníka alebo pareniska. Výsadba sa vykonáva v máji na záhon, do sponu 30×30 cm. Počas rastu stopky prikrývame zeminou, aby vybielili.

  Naťový zeler vysiavame vo februári do skleníka alebo pareniska a vysadzujeme v máji.

  Semená klíčia dva až tri týždne pri teplote medzi pätnástimi až dvadsiatimi stupňami.

• Je náročný na živiny a obsah vápna v pôde. Vyžaduje hlinité, humusové půdy. Listový a stopkový potrebujú skôr hlinitopiesočnatú pôdu. Optimálne pH je 6,5 – 7,5.

• Počas vegetácie prihnojujeme viacsložkovým hnojivom. Hnojivo na koreňovú zeleninu je vyhovujúce.

• Zo škodcov zeler napáda predovšetkým pásavka mrkvová, vrtule zelerová. Zeler ošetrujeme prípravkami Basudin (pásavka) a Sumithion Super (vrtule).

  Septóriová škvrnitosť zeleru sa prejavuje na listových čepeliach zeleru, kde vznikajú malé šedohnedé škvrny so žltým lemom a veľkým počtom veľmi drobných čiernych bodiek. Stredy škvŕn neskôr hnednú a zasychajú.

  Strupovitosť zelerových hľúz sú hnedé škvrny, ktoré sa zväčšujú. Napadnuté pletivo korkovatie a praská. Nasleduje hnilostný rozklad hľuzy. Predchádzame chorobe tak, že na rovnakom pozemku zeler nepestujeme aspoň 3 roky. Čiastočná ochrana je použitie boraxu v dávke asi 20g na 10m2.

  Škvrnitosť zelerových listov sa prejavuje na starších listoch, objavujú sa žltkasté, neskôr žltoohnedé škvrny. Listy zasychajú a odumierajú. Vykonávame preventívnu ochranu Kuprikolom.

• Menšie hľuzy zeleru možno zbierať v júli. Listy zeleru zbierame preberkou, aby zostala dostatočná listová plocha.

  Listový zeler sa začína zbierať postupne od júla a až koncom septembra vykonáme jednorazovú zber.