Zeler bulvový ASTERIX F1

Apium graveolens var. Rapaceum

Zeler pochádza zo Stredozemia. Pestuje sa v troch formách - zeler buľvový pre zdužnatené korene, zeler stopkatý pre zdužnatené stopky listov alebo ako listová forma pre bohatú listovú ružicu.

Dvojročná rastlina pochádza z čeľade mrkovovité. Plody, ktoré rovnako ako celá rastlina obsahujú mnoho aromatických látok. Zeler je zdrojom vitamínov, najmä vitamínu C (listová forma obsahuje aj 10× toľko vitamínu C ako buľvy), ďalej B1, B2 a celý rad minerálnych látok. Silnú vôňu a chuť mu prepožičiavajú éterické oleje.

V kuchyni sa využíva pre studené aj teplé pokrmy, hodí sa do šalátov aj do polievok. Mnohým ľuďom jeho silice prekážajú a spôsobujú alergie - legislatíva ho teda uvádza ako alergénnu rastlinu.

Stopkatý zeler konzumujeme surový, v šalátoch alebo ho môžeme prikusovať k mäsu. Najviac nášmu telu dodá v podobe šťavy k raňajkám. Naťový zeler sa používa k výrobe šalátov, stopky sú konzumované varené a lisuje sa z neho zasyrova šťava.

Ako pestovať Zeler

• Zeler má rád slnečné miesta, naopak zle rastie v tieni, nie je potom aromatický a ľahšie môže byť napadnutý hubovými chorobami. Po celú dobu rastu potrebuje dostatočnú zálievku. Dôležitá je zálievka pri výsadbe a v druhej polovici vegetácie pri narástaní buľvy. Buľvovitý zeler je potrebné pravidelne okopávať.

• Dlhú vegetačnú dobu možno skrátiť predpestovaním. Sadenicu nemusíme pestovať vo vyhrievanej miestnosti. Pre predpestovanie až do doby výsadby je vhodný skleník či zimná záhrada. Februárový či marcový výsev platí pre zeler buľvový, listový aj stopkatý. Zeler nevysadzujeme skôr než v polovici mája na cieľové stanovište.

  Buľvový zeler vyžaduje predpestovanie sadeníc pod sklom. Ideálnou dobou pre výsadbu je začiatok mája, najneskôr polovica júna.

  U stopkatého zeleru osivo vysievame do skleníka alebo pareniska. Výsadba sa vykonáva v máji na záhon, do sponu 30×30 cm. Počas rastu stopky prikrývame zeminou, aby vybledli.

  Naťový zeler vysievame vo februári do skleníka alebo pareniska a vysadzujeme v máji.

  Semená klíčia dva až tri týždne pri teplote medzi pätnástimi až dvadsiatimi stupňami.

• Je náročný na živiny a obsah vápna v pôde. Vyžaduje hlinité, humózne pôdy. Listový a stopkatý potrebujú skôr hlinitopiesočnatú pôdu. Optimálne pH je 6,5 – 7,5.

• Počas vegetácie prihnojujeme viacsložkovým hnojivom. Hnojivo na koreňovú zeleninu je vyhovujúce.

• Zo škodcov zeler napadá predovšetkým pochmúrnatka mrkvová, vrtule zelerová. Zeler ošetrujeme prípravkami Basudin (pochmúrnatka) a Sumithion Super (vrtule).

  Septoriová škvrnitosť zeleru sa prejavuje na listových čepeliach zeleru, kde vznikajú malé šedohnedé škvrny so žltým lemom a veľkým počtom veľmi drobných čiernych bodiek. Stredy škvŕn neskôr hnedú a zasychajú.

  Strupovitosť zelerových buľiev sú hnedé škvrny, ktoré sa zväčšujú. Napadnuté tkanivo, korkovatí a praská. Nasleduje hnilobný rozklad buľvy. Predchádzame chorobe tak, že na rovnakom pozemku zeler nepestujeme aspoň 3 roky. Čiastočná ochrana je použitie boraxu v dávke asi 20g na 10m2.

  Škvrnitosť zelerových listov sa prejavuje na starších listoch sa objavujú žltkasté, neskôr žltohnedé škvrny. Listy zasychajú a odumierajú. Vykonávame preventívnu ochranu Kuprikolom.

• Menšie buľvy zeleru možno zbierať v júli. Listy zeleru zbierame preberkou, aby zostala dostatočná listová plocha.

  Listový zeler sa začína zbierať postupne od júla a až koncom septembra vykonáme jednorazovú zber.