Mrkva dlhá R.St.O.Herz - semená mrkvy

Daucus carota - R.St.O.Herz

Všetci ju poznáme, všetkým chutí a v kuchyni patrí medzi najpoužívanejšiu koreňovú zeleninu. Áno, reč je o mrkve. Pochádza z južnej Ázie, z oblasti dnešného Afganistanu, Pakistanu a Iránu. Mrkva je dvojročná rastlina. Má perie listy. Kvetný stonka môže byť až 1,5 m vysoký, súkvetie tvorí zložený okolík a biele kvietky.

Mrkvu môžeme rozdeliť na dva základné druhy - mrkva obyčajná pravá (čo je pôvodná nešľachtená forma s bielym koreňom) a mrkva obyčajná siata (sem patria všetky dnes pestované odrody mrkvy). Mrkva obyčajná siata má mohutnejší koreň, ktorého farba môže byť biela, žltá, oranžová, červená, fialová i viacfarebná (zvonku môže byť iná než zvnútra).

Podľa termínu výsevu rozlišujeme mrkvy na - KAROTKA (jemnejšia ranná mrkva, kratšia a má oblý koreň), BABY KAROTKA (mladá ranná karotka, vyznačuje sa jemnou chuťou a krehkou štruktúrou) a KLASICKÁ MRKVA (neskorý typ, má nasladký hladký koreň polodlhého tvaru, špicatý koniec).

To však nie je koniec. Obľúbenú mrkvu môžeme tiež rozdeliť podľa tvaru koreňa, pre ktorý ju pestujeme. Napríklad typ Berlikum má väčšie valcovité korene s tupým koncom. Mrkvy tohto typu sú vhodné na priamu konzumáciu, dlhodobé skladovanie, sušenie i ďalšie spracovanie. Flakee sa vyznačuje veľmi dlhými zúženými koreňmi so širokým a plochým koncom. Hodí sa na priamu konzumáciu, dlhodobé skladovanie, sušenie a ďalšie druhy spracovania. Parisian má malé korene reďkovkového tvaru. Typ je vhodný na priamu konzumáciu i spracovanie. Nantes je klasická karotka, s ktorou sa stretávame v obchodoch. A nakoniec typ Chantenay je mrkva s kratšími, skôr kónickými koreňmi. Hodí sa na priamu konzumáciu, sušenie i iné druhy spracovania.

Mrkva má vysoký obsah minerálnych látok. Má tiež vysoký obsah draslíka, horčíka, fosforu, ale aj chlóru. Obsahuje aj početné stopové látky - bór, vanád, železo, jód, kobalt, meď, mangán, zinok. Je zdrojom provitamínu A – betakaroténu. Je v nej tiež obsiahnuté trochu vitamínu C alebo vitamínov zo skupiny B.

Výhodou mrkvy je aj to, že patrí medzi veľmi nenáročnú zeleninu. Pestovať si ju môžete aj v nádobách, napríklad na terase!

Ako pestovať mrkvu

• Vyžaduje slnečné stanovište. Záhony pravidelne kyprieme a zavlažujeme. Rozhodne nezalievame priveľa, mohli by sme spôsobiť skazu celému výsevu. Mrkva patri medzi chladnomilné rastliny, najlepšie sa jej darí pri teplotách okolo 16 °C. Zelenaniu hlavy koreňov zabránime prikrývaním zeminou k rastlinám.

• Nevhodná na výsadbu je čerstvo vyhnojená pôda. Semená vysievame na záhon, keď pominú mrazy. Denná teplota by mala byť v priemere aspoň 7 °C (ideálne pestovanie mrkvy je pri denných teplotách asi 16 °C). Vysievame do 1 až 2 cm hĺbky vo vzdialenosti asi 15 cm. Vzchádzajúce rastlinky je nutné pretrhať asi na 5 cm vzdialenosť. Neskoré odrody mrkvy vysievame rovnakým způsobom od konca jari do začiatku leta.

• Mrkva vyžaduje dôkladne spracovanú pôdu s dostatkom živín a vlhkosti. Pôda by mala byť ľahká a úrodná. Optimálne pH je neutrálne až slabo zásadité. Pôda by nemala obsahovať hrudy a kamene.

• Pred kyprením pôdy je vhodné miesto výsevu obohatiť o dobre uležaný kompost. Pred výsevom do pôdy zapravíme 70g N, 30g P a 150g K. Vo fáze 3-5 lístkov aplikujeme 20g N v rade. Počas vegetácie hnojíme NPK hnojivom s nižším obsahom dusíka a vyšším podielom draslíka. Nepoužívame hnoj. Mrkva na tento typ hnojenia reaguje praskáním.

• Čierna hnilobu mrkvy sa prejavuje na klíčiacich rastlinách stmavnutím, stenčením a hnilobou koreňového krčka a zasychaním listov. Počas vegetácie sa na koreňoch táto choroba príliš neprejavuje. Na napadnutých koreňoch vznikajú tmavé, suché vpadnuté škvrny. Ochranu vykonávame prípravkom Dithane DG Neotec.

  Suchá škvrnitosť listov mrkvy sa prejavuje v priebehu vegetácie, medzi rastlinami sa rozširuje pomocou vetra a dažďa konídami, ktoré vznikajú na napadnutých listoch. Na najstarších listoch vznikajú jeden až dva milimetre veľké žltohnedé škvrny so svetlejším lemom. Škvrny sa postupne zväčšujú, splývajú a tmavnú. V neskoršej fáze sú listy úplne tmavé a odumreté. Ochranu vykonávame prípravkom Ortiva.

  Pochmúrnatka mrkvová sa ukazuje na mladších rastlinách, tie žltnú a odumierajú. Na povrchu koreňa, predovšetkým v jeho hornej tretine, sú zvonku viditeľné chodbičkové požerky s mušími larvami. Poškodené rastliny zahnívajú pri skladovaní. Momentálne ochrana nie je možná. Skôr sa vykonávala prípravkom Dursban 10 G.

  Mäkká hnilobu mrkvy je spôsobená nesprávnym skladovaním koreňovej zeleniny vo vlhkom prostredí. Mrkva sa mení na kašovitú zapáchajúcu hmotu. Pred uskladnením mrkvu prezrieme a očistíme od zvyškov pôdy.

  Sáním háďatok sú korene mrkvy skreslené a vytvárajú nadmerné množstvo postranných koreňov. Výsev aksamietnice môže výskyt háďatok v pôde silne znížiť. Dodržiavame tiež osevné postupy.

  Múčnatka sa prejavuje na všetkých nadzemných častiach (listoch, rapíkoch, stonkách, súkvetiach i semenách) vznikajú biele múčnaté povlaky. Ochranu proti múčnatke mrkvy vykonávame prípravkom Ortiva.

• Ranné odrody zberáme od 8. týždňa po vysadení. Neskoré odrody potrebujú niekedy až 11 týždňov. Zber vykonávame ručne vytrhavaním alebo si môžeme opatrne pomôcť vidlami tak, aby sme nepoškodili koreň rastlín.