Kapusta biela Brunswijker - semená kapusty

Brassica oleracea convar. capitata - Brunswijker

Dvojročná rastlina, ktorá tvorí v prvom roku hlavičky obalené bublinavými, lalokatými listami žltozelené až tmavo zelené farby. Rastie na krátkom kočani. Druhým rokom hlavičku prerastá kvetná lata so štvoročetnými kvetmi. Medzi tie najznámejšie odrody kapusty patrí hlávková kapusta, kapusta kučeravá a ružičková kapusta.

Kapusta je bohatá na vitamín C, K a minerálne látky. Obsahuje množstvo vitamínov (napr. B1, B2, B3, B9, C a K). Je bohatá na minerály a stopové prvky (horčík, selén, draslík, vápník, fosfor či železo). Používa sa do polievok, omáčok alebo zeleninových šalátov.

Ako pestovať kapustu

• Hlávková kapusta najlepšie rastie pri stálej teplote pohybujúcej sa medzi 15 – 20 stupňami Celzia. Nesadíme ich príliš blízko. Má to negatívny dopad na výnos! Rastliny sú mrazuvzdorné. Znášajú bez problémov teplotu od - 10 až - 15 °C. Vyžadujú svetlé alebo polotienisté stanovište. Na začiatku leta rastliny vyžadujú veľké množstvo vody. Pôda by nemala nikdy vyschnúť. Okolie rastlín pravidelne okopávame a zbavujeme burín. Pravidelne tiež vápnime a hnojíme.

• Skoré odrody vyséváme vo februári do teplého skleníka či pareniska. Výsadbu vykonávame v apríli do sponu 40×50 cm.

  Letné a poloskoré odrody vyséváme od polovice apríla do mája priamo na stanovište v spone 50×40 cm.

  Jesenné odrody vysádzame do konca júla priamo na stanovište v spone 40–50×60 cm.

  Ozimé odrody vysádzame do sponu 40x40 cm do konca septembra.

• Neskoré odrody vyžadujú stredne ťažké pôdy s dostatočným obsahom vápnika. Odrody určené pre poľné pestovanie a studené rýchlenie vyžadujú ľahšiu, hlinitopiesočnatú a záhrevnú pôdu. Optimálna hodnota pH je 6-7.

• Na jeseň je vhodné do pôdy zapraco vať 4–5 kg maštaľného hnoja/m2, 5g P2O5/m2, 10–14 g K2O/m2. Nezabúdame pôdu povápniť. Ďalšiu dávku 8—10 g dusíka/m2, zapracujeme pred výsadbou. Počas vegetácie dodáme ešte 2–5 g dusíka/m2, ktorú rovnomerne rozdelíme k aplikácii vo fáze 8–9 listov a pred tvorbou hlavičiek.

• Najčastejší škodca kapusty je bĺchavka kapustová, bielka kapustová a zavíjač kapustový. Z chorôb spôsobuje škody predovšetkým nádorovitosť kapustovitých.

  Na zavíjač kapustový je vhodné použiť syntetické insekticídy alebo prípravky na báze 'Bacillus thuringiensis' v dobe liahnutia húseníc z vajíčok.

  Proti nádorovitosti kapustovitých je vhodné vápnenie pozemkov, použitie dusíkatého vápna, likvidácia postihnutých rastlín a dezinfikovanie zeminy.

  Pred bielkami možno rastliny chrániť tak, že ich vysadíme napr. medzi paradajky.

• Skoré odrody zberáme v máji alebo v júni. Vegetačná doba do zberu sa pohybuje od 50-70 dní.

  Letné a poloskoré odrody majú vegetáciu dlhú cca 120 dní. Zber teda vykonávame v auguste až septembri.

  Jesenné odrody majú vegetáciu dlhú 102–160 dní. Zber vykonávame v auguste až septembri.

  Ozimé odrody majú vegetačnú dobu dlhú 240–250 dní. Zberať ich môžeme až do januára.

  EXPIRÁCIA: 12. 2022