Hlávková kapusta Vertus - semená kapusty

Brassica oleracea convar. capitata - Vertus

Dvojročná rastlina, ktorá tvorí v prvom roku hlavičky obalené bublinatými, laločnatými listami žltozelené až tmavo zelenej farby. Rastie na krátkom kočani. Druhým rokom hlavičku prerastá kvetné súkvetie so štvoročetnými kvetmi. Medzi najznámejšie odrody kapusty patria hlávková kapusta, kapusta kučeravá a ružičková kapusta.

Kapusta je bohatá na vitamín C, K a minerálne látky. Obsahuje množstvo vitamínov (napr. B1, B2, B3, B9, C a K). Je bohatá na minerály a stopové prvky (horčík, selén, draslík, vápnik, fosfor či železo). Používa sa do polievok, omáčok alebo zeleninových šalátov.

Ako pestovať kapustu

• Hlávková kapusta najlepšie rastie pri stálej teplote pohybujúcej sa medzi 15 – 20 stupňami Celzia. Nesadíme ich príliš blízko. Má to negatívny dopad na výnos! Rastliny sú mrazuvzdorné. Znášajú bez problémov teplotu od - 10 až - 15 °C. Vyžadujú svetlé a alebo polotienisté stanovište. Na začiatku leta rastliny vyžadujú veľké množstvo vody. Pôda by nikdy nemala vyschnúť. Okolie rastlín pravidelne okopávame a zbavujeme burín. Pravidelne tiež vápnime a hnojíme.

• Ranné odrody vysiavame vo februári do teplého skleníka či pareniska. Výsadbu vykonávame v apríli do sponu 40×50 cm.

  Letné a poloranné odrody vysiavame od polovice apríla do mája priamo na stanovište v spone 50×40 cm.

  Jesenné odrody vysádzame do konca júla priamo na stanovište v spone 40–50×60 cm.

  Ozimné odrody vysádzame do sponu 40x40 cm do konca septembra.

• Neskoré odrody vyžadujú stredne ťažké pôdy s dostatočným obsahom vápnika. Odrody určené pre poľné pestovanie a studené rýchlenie vyžadujú ľahšiu, hlinitopiesočnatú a záhrevnú pôdu. Optimálna hodnota pH je 6-7.

• Na jeseň je vhodné do pôdy zapriaviť 4–5 kg maštaľného hnoja/m2, 5g P2O5/m2, 10–14 g K2O/m2. Nezabúdame pôdu povápniť. Ďalšiu dávku 8—10 g dusíka/m2, zapravíme pred výsadbou. Počas vegetácie dodáme ešte 2–5 g dusíka/m2, ktorú rovnomerne rozdelíme k aplikácii vo fáze 8–9 listov a pred tvorbou hlavičiek.

• Najčastejší škodca kapusty je blšiak zelný, bielik zelný a molica kapustová. Z chorôb spôsobuje škody predovšetkým nádorovitosť kapustovitých.

  Na molicu kapustovú je vhodné použiť syntetické insekticídy alebo prípravky na báze 'Bacillus thuringiensis' v čase liahnutia húseníc z vajíčok.

  Proti nádorovitosti kapustovitých je vhodné vápnenie pozemkov, použitie dusíkatého vápna, likvidovanie postihnutých rastlín a dezinfikovanie zeminy.

  Pred bielikmi môžeme rastliny chrániť tak, že ich vysadíme napr. medzi paradajky.

• Ranné odrody zberáme v máji alebo v júni. Vegetačná doba do zberu sa pohybuje od 50-70 dní.

  Letné a poloranné odrody majú vegetáciu dlhú cca 120 dní. Zber teda vykonávame v auguste až septembri.

  Jesenné odrody majú vegetáciu dlhú 102–160 dní. Zber vykonávame v auguste až septembri.

  Ozimné odrody majú vegetačnú dobu dlhú 240–250 dní. Zbierať ich môžeme až do januára.