Brokolica Limba

Brassica oleracea convar. botrytis var. cymosa - Limba

Brokolica je bohatá na vlákninu, beta karotén, vitamíny C a E, kyselinu listovú, minerály, flavonoidy. Má tiež nízky obsah cukrov a tukov, čo z niej robí potravinu nielen veľmi zdravú, ale aj diétnu. Pochádza zo Stredozemia, z oblasti Apenínského polostrova. Jedna rastlina poskytne dokonca viacnásobnú úrodu!

Pre zachovanie cenných látok je lepšie brokolicu tepelne spracovať v pare než varením. Jesť sa dá aj surová. Upravuje sa dusením, varením, môže sa smaž iť alebo uvarenú pridať do šalátov a často býva aj súčasťou mrazených zeleninových zmesí. Listy brokolice sú jedlé a možno ich pripraviť podobne ako kapustu!

Ako pestovať brokolicu

• Rastliny znášajú vyššie teploty v lete a nižšie na jeseň. Brokolica vyžaduje hlbokú, hlinitopiesočnatú, humóznu pôdu s obsahom vápnika a dostatkom organických látok. Letné horúčavy spôsobia predčasný vývoj kvetných púčikov a rastlina rýchlo vykvitne, preto je vhodný svetlý polotieň s chladnejším prúdením vzduchu. Znesie mráz do -6 °C. V období tvorby ružíc obmedzujeme vrchnú zálievku, aby sme neznehodnotili konzumnú časť. Nikdy nenecháme pôdu, kde pestujeme brokolicu úplne vyschnúť. Pôdu v okolí udržiavame bezplevelnú a okopanú.

• Jarné kultúry vysievame v januári alebo vo februári. V apríli alebo v máji ich vysádzame na záhon do sponu 45×45 cm.

  Letné kultúry vysievame od marca do mája. Na záhon ich vysádzame v júni do sponu 50×45 cm.

  Jesenné kultúry vysievame v júni. Výsadba na záhon prebíha v júli do sponu 50×40 cm.

  Semená vysievame do sterilizovaného substrátu. Klíčenie vyžaduje denné teploty 15 až 18 °C, v noci medzi 12-16 °C. Vhodné sú pri jarnom výseve skleníky či parenisko. Brokolicu vysádzame na stanovište, keď má aspoň 5 listov a pevnejšiu stonku. Po výsadbe zakrývame brokolicu netkanou textíliou, ktorá zaistí rovnomernú teplotu a zároveň porast ochráni proti strate vody a náletu škodcov.

• Vhodné sú ťažšie priepustné pôdy s dostatočným pomerom pôdnej vlhkosti a optimálnym pH 6–7,5. Brokolica má rovnako vysoké nároky na vápnik, alkalické pôdy sú teda nevhodné.

• Miesto výsadby by malo byť dobre vyhnojené organickými hnojivami. Pre podporu rastu aplikujeme viacsložkové hnojivá s obsahom bóru a molybdénu, pretože na nedostatok týchto stopových prvkov je brokolica citlivá. Dávky dusíka by nemali prekročiť 20g/m2. Dochádzalo by ku kumulácii dusíka a tým aj ukladaniu nebezpečných dusičnanov v rastline, ktorá je potom nevhodná ku konzumácii. Na jeseň aplikujeme na pozemok hnoj, povápníme dolomitickým vápencom a pridáme do pôdy dávku 6,5 g/m2 P2O5 a 45g/m2 síranu draselného. Vyhýbame sa hnojivám s obsahom chlóru.

• V kyslej pôde môže byť brokolica napadnutá nádorovitosťou koreňov. „Vyslepnutie" ružíc brokolice môže byť spôsobené nedostatkom molybdénu. Príčinou môže byť aj poškodenie vegetačného vrcholu pásavkou kapustovou.

  Rastliny sú napadané blškami. Mladé výsevy udržiavame vo vlhku (vlhko blškám nepraje) a prikryté textíliou.

Brokolica je tiež napadaná kvetilkou a skrytohlavcom kapustovým. Ďalším škodcom je mšica kapustová. Napadnuté listy sú pokrútené, žltnú alebo červenajú. V prípade napadnutia mšicou kapustovou odporúčame okamžitú likvidáciu pozberovových zvyškov a okamžite porasty ošetriť insekticídnymi prípravkami.

Vhodná je aj ochrana proti plesni a iným hubovým chorobám fungicídnymi prípravkami.

• Vrcholovú ružicu zberáme, akonáhle je pevná a púčiky ešte nie sú otvorené. So zberom neotáľame, aby nám ružica nevykvetla. Po zbere vrcholovej ružice sa u väčšiny odrôd vyvinú ružice postranné. Sú menšie, ale rovnako krehké a chutné ako ružica hlavná.