Brokolica Apolena F1

Brassica oleracea convar. botrytis var. cymosa - Apolena F1

Brokolica je bohatá na vlákninu, beta karotén, vitamíny C a E, kyselinu listovú, minerály, flavonoidy. Má tiež nízky obsah cukrov a tukov, čo z nej robí potravinu nielen veľmi zdravú, ale aj diétnu. Pochádza zo Stredomoria, z oblasti Apeninského polostrova. Jedna rastlina poskytne dokonca viacnásobnú úrodu!

Pre zachovanie cenných látok je lepšie brokolicu tepelne spracovať v pare než varením. Jesť sa dá aj syrová. Upravuje sa dusením, varením, môže sa smažiť alebo povarenou pridať do šalátov a často býva aj súčasťou mrazených zeleninových zmesí. Listy brokolice sú jedlé a možno ich pripraviť podobne ako kapustu!

Ako pestovať brokolicu

• Rastliny znášajú vyššie teploty v lete a nižšie na jeseň. Brokolica vyžaduje hlbokú, hlinitopiesočnatú, humóznu pôdu s obsahom vápnika a dostatkom organických látok. Letné horúčavy spôsobia predčasný vývoj kvetných púčikov a rastlina rýchlo vykvitá, preto je vhodný svetlý polotieň s chladnejším prúdením vzduchu. Znesie mráz do -6 °C. V období tvorby ružíc obmedzujeme vrchné polievanie, aby sme neznehodnotili konzumnú časť. Nikdy nenecháme pôdu, kde pestujeme brokolicu úplne vyschnúť. Pôdu v okolí udržiavame bezburinnú a okopavanú.

• Jarné kultúry vysiavame v januári alebo vo februári. V apríli alebo v máji ich vysádzame na záhon do sponu 45×45 cm.

  Letné kultúry vysiavame od marca do mája. Na záhon ich vysádzame v júni do sponu 50×45 cm.

  Jesenné kultúry vysiavame v júni. Výsadba na záhon prebieha v júli do sponu 50×40 cm.

  Semená vysiavame do sterilizovaného substrátu. Klíčenie vyžaduje denné teploty 15 až 18 °C, v noci medzi 12-16 °C. Vhodné sú pri jarnom vysievaní skleníky či parenisko. Brokolicu vysádzame na stanovište, keď má aspoň 5 listov a pevnejšiu stonku. Po výsadbe zakrývame brokolicu netkanou textíliou, ktorá zabezpečí rovnomernú teplotu a zároveň porast ochráni proti strate vody a náletu škodcov.

• Vhodné sú ťažšie priepustné pôdy s dostatočným pomerom pôdnej vlhkosti a optimálnym pH 6–7,5. Brokolica má rovnako vysoké nároky na vápnik, alkalické pôdy sú teda nevhodné.

• Miesto výsadby by malo byť dobre vyhnojené organickými hnojivami. Pre podporu rastu aplikujeme viaczeložkové hnojivá s obsahom bóru a molybdénu, pretože na nedostatok týchto stopových prvkov je brokolica citlivá. Dávky dusíka by nemali prekročiť 20g/m2. Dochádzalo by ku kumulácii dusíka a tým aj ukladaniu nebezpečných dusičnanov v rastline, ktorá je potom nevhodná na konzumáciu. Na jeseň aplikujeme na pozemok hnoj, povápnime dolomitickým vápencom a pridáme do pôdy dávku 6,5 g/m2 P2O5 a 45g/m2 síranu draselného. Vyhýbame sa hnojivám s obsahom chlóru.

• V kyslej pôde môže byť brokolica napadnutá nádorovitosťou koreňov. „Vyslepnutie" ružíc brokolice môže byť způsobené nedostatkom molybdénu. Príčinou môže byť aj poškodenie vegetačného vrcholu plodomorkou zelnou.

  Rastliny sú napadané bĺchačkami. Mladé výsevy udržiavame vo vlhku (vlhko bĺchačkám nevyhovuje) a prikryté textíliou.

Brokolica je tiež napadaná kvetilkou a krytonoscom zelným. Ďalším škodcom je mšica zelná. Napadnuté listy sú pokrútené, žltnú alebo červenajú. V prípade napadnutia mšicou zelnou odporúčame okamžitú likvidáciu posklizňových zvyškov a okamžite porasty ošetriť insekticídnymi prípravkami.

Vhodná je aj ochrana proti padliu a iným húbovým chorobám fungicídnymi prípravkami.

• Vrcholovú ružicu zberáme, hneď ako je pevná a púčiky ešte nie sú otvorené. So zberom neotáľame, aby nám ružica nevykvetla. Po zbere vrcholovej ružice sa u väčšiny odrôd vyvíjajú ružice postranné. Sú menšie, ale rovnako krehké a chutné ako ružica hlavná.