Paprika do fóliovníka Demetra F1

Capsicum annum - Dementra F1

Trváca rastlina pôvodom z Mexika. V kultúre sa pestuje ako jednoročná a môže dorásť do výšky 0,5 – 1,5 m. Má striedavo postavené kopijovité listy. Kvety sú biele päťpočetné. Plodom je struk, ktorého prirodzená farba je červená. Pestuje sa na tri tisíce odrôd paprík, sladkých aj pálivých. Pálivosť má na svedomí alkaloid kapsaicín. Najprv sa pestovala ako okrasná rastlina. Jej využitie ako korenia, prípadne ako zeleniny, prišlo až neskôr. Dnes sa využívajú najmä dva druhy papriky. Prvým je paprika ročná (Capsicum annuum). Ďalšou paprikou hojne využívanou na výrobu korenia sú odrody druhu Capsicum frutescens, označované ako chilli. Všeobecne sa však papriky delia do šiestich skupín na: ihlanovité papriky (maďarský typ), kvadratické papriky, jablkové papriky, kapie, býčie a baranie rohy a koreninové čiže chilli.

Papriky obsahujú veľa draslíka, fosforu a sodíka a okrem iného sú aj zdrojom vitamínu C, U a karoténu. Zeleninové odrody sa používajú čerstvé, do šalátov alebo v studenej aj teplej kuchyni. Koreninové sú zase výborným pikantným korením! Papriky majú široké využitie, môžu sa tepelne upravovať, jesť za studena, hodia sa na prípravu šalátov, ázijských jedál alebo na nakladanie.

Ako pestovať papriky

• Vyžaduje teplé, slnečné, chránené stanovisko. Optimálne rozmedzie teplôt počas vegetácie je 18 – 23 °C. Teploty pod 14 a nad 30 °C sú extrémne a paprikám nevyhovujú. Papriky vysádzame po 2 vedľa seba. Papriky je vhodné priebežne priväzovať. Ideálne je upevnenie rastliny k vodiacej tyči v spodnej aj v hornej časti rastliny. Dôležité je pravidelné polievanie a aj vyťahovanie buriny okolo rastlín. V žiadnom prípade nepolievame ani nekropíme na priamom slnku, pretože by sme ich popálili. Vo fóliovníku či skleníku vyrastú papriky oveľa rýchlejšie, hlavne vďaka teplote a vlhkosti. Papriky pravidelne kontrolujeme, či nie sú napadnuté škodcami, alebo sa neprejavujú príznaky fyziologických či hubových chorôb.

• Papriky vysievame od januára najneskôr do konca marca. Aby sme si výsev uľahčili, môžeme ich vysádzať do rašelinových jiffov. Ak volíme výsadbu do substrátu, mal by obsahovať perlit zmiešaný vo vhodnom pomere so zeminou bohatou na živiny. Použiť teda môžeme špeciálny substrát na výsev, ktorý zmiešame s perlitom alebo pieskom. Semená vysádzame cca 1 cm hlboko. Vysadené semená ošetríme Previcurom, zabezpečíme tak ochranu proti padaniu klíčnych rastlín. Teplota by sa mala pohybovať okolo 25 stupňov Celzia. Vlhkosť vzduchu by sa pre správny rast sadeníc nemala meniť. Semenáčiky potrebujú veľa svetla, aby sa nevyťahovali. Keď na malých rastlinách vyrastú aspoň dva lístočky, je čas presadiť ich do kvetináča. Rastliny s koreňovým balom pikírujeme na trvalé stanovisko do sponu 60 – 70 cm x 25 – 40 cm.

• Papriky vyžadujú humóznu, výživnú pôdu s dostatkom dostupnej pôdnej vody a pH v rozmedzí 6,5 – 7,5.

• Základným hnojením je zapraviť do pôdy, kde budeme papriky vysádzať, vyzretý kravský hnoj, prípadne kompost. Toto hnojenie robíme na jeseň. Na jeseň zároveň plochu povápnime dávkou cca 3,6 kg/m2 mletého vápenca alebo 2 kg/m2 podľa pôdy na stanovisku. Pred výsadbou je vhodné zapraviť do pôdy 50 – 70 g/m2 NPK hnojiva s vyšším podielom dusíka. Počas vegetácie potom prihnojujeme vodorozpustným NPK hnojivom - Cererit, Kristalon. Dôležité je, aby vodorozpustné hnojivo zároveň obsahovalo mikroprvky! Hnojivo aplikujeme každých 14 dní.

• Papriky bývajú napádané cicavými škodcami, ako sú vošky, molice alebo roztoče. Na ochranu môžeme použiť prípravok Mospilan, Decis Mega alebo prípravok Symfonie od Natury.

  Pri veľkej vzdušnej vlhkosti môžu byť plody napádané plesňami a hubami. Najznámejšími hubovými chorobami sú sivá a biela hniloba. Ochranou proti týmto hubovým chorobám je vhodný prípravok Ortiva.

  Nebezpečná je bakteriálna škvrnitosť rastlín paprík. Nekrotické plody zasiahnuté touto škvrnitosťou väčšinou praskajú a sú zničené. Rôznofarebné škvrny, najmä na plodoch, spôsobuje bakteriálna choroba nazývaná bronzovitosť. Pri týchto napadnutiach rastlín je najlepším spôsobom ich likvidácia.

  Nedostatok vápnika v pôde, nepravidelné zavlažovanie alebo prítomnosť draslíka v pôde spôsobuje fyziologické poruchy. Tieto nedostatky sa môžu prejaviť poruchami plodov, listov, kvetov, ktoré sa často zamieňajú za plesňové ochorenie. V prípade, že sú rastliny napadnuté nekrózou, dodržiavame rovnomerné zavlažovanie, dostatočnú výživu a ošetríme ich napríklad účinným chloridom vápenatým alebo špeciálnym listovým hnojivom.

• Papriky pestované pre zelené plody zberáme už v polovici júla. Plody červené alebo žlté zberáme až koncom augusta a v septembri. Koreninové papričky (chilli) zberáme na jeseň, ak sa pestujú vonku alebo v skleníku.