Mrkva skorá karotka 5m-300s

Daucus carota - Nantes 3

Všetci ju poznáme, všetkým chutí a v kuchyni patrí medzi najviac používanú koreňovú zeleninu. Áno, reč je o mrkve. Pochádza z južnej Ázie, oblasti dnešného Afganistanu, Pakistanu a Iránu. Mrkva je dvojročná rastlina. Má perovité listy. Kvetná stonka môže byť až 1,5 m vysoká, súkvetie tvorí zložený okolík a belavé kvietky.

Mrkvu môžeme rozdeliť na dva základné druhy -mrkva obyčajná pravá (čo je pôvodná nešľachtená forma s bielym koreňom) a mrkva obyčajná siata (sem patria všetky dnes pestované odrody mrkvy). Mrkva obyčajná siata má mohutnejší koreň, ktorého farba môže byť biela, žltá, oranžová, červená, fialová aj viacfarebná (zvonku môže byť iná než vo vnútri).

Podľa termínu výsevu rozlišujeme mrkvy na - KAROTKU ( jemnejšia skorá mrkva, kratšia a má oblejší koreň), BABY KAROTKU (mladá skorá karotka, vyznačuje sa jemnou chuťou a krehkou štruktúrou) a KLASICKÁ MRKVA (neskorý typ, má sladkastý hladký koreň polodlhého tvaru, špicatý koniec).

To však nie je koniec. Obľúbenú mrkvu môžeme tiež rozdeliť podľa tvaru koreňa, pre ktorý ju pestujeme. Napríklad typ Berlikum má väčšie valcovité korene s tupým koncom. Mrkvy tohto typu sú vhodné na priamu konzumáciu, dlhodobé skladovanie, sušenie aj ďalšie spracovanie. Flakee sa vyznačuje veľmi dlhými zúženými koreňmi so širokým a plochým koncom. Hodí sa na priamu konzumáciu, dlhodobé skladovanie, sušenie a ďalšie druhy spracovania. Parisian má malé korene reďkovkového tvaru. Typ je vhodný na priamu konzumáciu aj spracovanie. Nantes je klasická karotka, s ktorou sa stretávame v obchodoch. A nakoniec typ Chantenay je mrkva s kratšími, skôr kónickými koreňmi. Hodí sa na priamu konzumáciu, sušenie aj iné druhy spracovania.

Mrkva má vysoký obsah minerálnych látok. Tiež má vysoký obsah draslíka, horčíka, fosforu, ale aj chlóru. Obsahuje aj početné stopové látky - bór, vanád, železo, jód, kobalt, meď, mangán, zinok. Je zdrojom provitamínu A – betakaroténu. Je v nej aj obsiahnuté trochu vitamínu C alebo vitamínov zo skupiny B.

Výhodou mrkvy je aj to, že patrí medzi veľmi nenáročnú zeleninu. Pestovať si ju môžete aj v nádobách, napríklad na terase!

Ako pestovať mrkvu

• Vyžaduje slnečné stanovište. Záhony pravidelne kyprime a polievame. Rozhodne neprelievame, mohli by sme spôsobiť zánik celého výsevu. Mrkva patrí medzi chladnomilné rastliny, najlepšie sa jej darí pri teplotách okolo 16 °C. Zeleneniu hlavy koreňov zabránime prihrnovaním zeminy k rastlinám.

• Nevhodná na výsadbu je čerstvo vyhnojená pôda. Semená vysievame na záhon, keď pominú mrazíky. Denná teplota by mala byť v priemere aspoň 7 °C (ideálne pestovanie mrkvy je pri denných teplotách asi 16 °C). Vysievame do 1 až 2cm hĺbky vo vzdialenosti asi 15 cm. Vzchádzajúce rastlinky je nutné preredčiť asi na 5 cm vzdialenosť. Neskoré odrody mrkvy vysievame rovnakým spôsobom od konca jari do začiatku leta.

• Mrkva vyžaduje dôkladne spracovanú pôdu s dostatkom živín a vlahy. Pôda by mala byť ľahká a úrodná. Optimálne pH je neutrálne až slabo zásadité. Pôda by nemala obsahovať hrudy a kamene.

• Pred kyprením pôdy je vhodné miesto výsevu obohatiť o dobre uležaný kompost. Pred výsevom do pôdy zapravíme 70g N, 30g P a 150g K. Vo fáze 3-5 lístkov aplikujeme 20g N v liadku. Počas vegetácie hnojíme NPK hnojivom s nižším obsahom dusíka a vyšším podielom draslíka. Nepoužívame hnoj. Mrkva na tento typ hnojenia reaguje praskaním.

• Čierna hniloba mrkvy sa prejavuje na klíčiacich rastlinách stmavnutím, stenčením a hnilobou koreňového krčka a zasychaním listov. Počas vegetácie sa na koreňoch táto choroba príliš neprejavuje. Na napadnutých koreňoch vznikajú tmavé, suché vpadnuté škvrny. Ochranu robíme prípravkom Dithane DG Neotec.

  Suchá škvrnitosť listov mrkvy sa prejavuje v priebehu vegetácie a medzi rastlinami sa šíri pomocou vetra a dažďa konídiami, ktoré vznikajú na napadnutých listoch. Na najstarších listoch vznikajú jeden až dva milimetre veľké žltohnedé škvrny so svetlejším lemom. Škvrny sa postupne zväčšujú, splývajú a tmavnú. V neskoršej fáze sú listy celkom tmavé a odumreté. Ochranu robíme prípravkom Ortiva.

  Muchička mrkvová sa ukazuje na mladších rastlinách. Tie žltnú a odumierajú. Na povrchu koreňa, predovšetkým v jeho hornej tretine, sú zvonku viditeľné chodbičkovité požerky s muchými lárvami. Poškodené rastliny hnijú pri skladovaní. Teraz ochrana nie je možná. Predtým sa robila prípravkom Dursban 10 G.

  Mäkká hniloba mrkvy je spôsobená nesprávnym skladovaním koreňovej zeleniny vo vlhkom prostredí. Mrkva sa mení na kašovitú zapáchajúcu hmotu. Pred uskladnením mrkvu prezrieme a očistíme od zvyškov pôdy.

  Cicaním hlístoviek sú korene mrkvy znetvorené a vytvárajú nadmerné množstvo postranných koreňov. Výsev marígoldov môže výskyt hlístoviek v pôde silne znížiť. Dodržiavame aj osevné postupy.

  Múčnatka sa prejavuje: na všetkých nadzemných častiach (listoch, stopkách, stonkách, súkvetiach aj semenách) vznikajú belavé múčnaté povlaky. Ochranu proti múčnatke bedrovníkovitých robíme prípravkom Ortiva.

• Skoré odrody zbierame od 8. týždňa po vysadení. Neskoré odrody potrebujú niekedy až 11 týždňov. Zber robíme ručne vytrhávaním alebo si môžeme opatrne pomôcť vidlami tak, aby sme nepoškodili koreň rastlín.