Karfiol neskorý Octavian

Brassica oleracea L. var. Botrytis L.

Ide o jednoročnú zeleninu pôvodom z Malej Ázie. Pestuje sa pre zmäsnatené súkvetie (ružicu). Ružica je zakrytá veľkými, stopkatými listami, ktoré majú jemne pílovitý okraj. Má nevetvenú zmäsnatenú byľ. Na kvetnej stonke, ktorá môže byť až 1 m vysoká, tvorí kvety, ktoré po opelení tvoria plod.

Je bohatý na draslík, fosfor a síru. Obsahuje 90 % vody a pomerne veľa bielkovín. Obsahuje množstvo vitamínu C - dvakrát viac než citróny, pomerne veľa kyseliny pantoténovej, málo karoténu, vitamíny B1, B2, B6, veľa vitamínu K a ďalšie. Karfiol je obľúbenou zeleninou, upravuje sa varením, dusením, môže sa zapekať, nakladať alebo obaľovať ako rezne.

Ako pestovať karfiol

• Vhodné sú slnečné stanovištia. Karfiol polievame ku koreňom, nikdy nie na listy. Pôda by mala byť neustále vlhká. Pôda by však nemala byť nikdy premokrená. Záhony pravidelne okopávame a zbavujeme burín. Karfiol je veľmi citlivý na stres, preto dávame pozor, aby polievanie aj výživa boli vyrovnané.

• Jarné kultúry vysievame na záhon v marci do sponu 50×40 cm.

  Letné kultúry vysievame v máji alebo v júni do sponu 50×50 cm.

  Jesenné kultúry vysádzame najneskôr do polovice júla do sponu 60×60 cm.

  Predpestovanie je možné. Výsev robíme v polovici marca do vyhrievaného skleníka alebo teplého pareniska.

• Rastliny prosperujú v ľahších hlinitých pôdach s vysokým obsahom humusu. Obsah humusu v pôde by mal byť ideálne nad 3 %. Nutná je pôda s dostatkom ľahko prijateľných živín, pH pôdy by malo byť 6,5 až 7,5.

• Pre vývin ružíc je dôležité, aby pôda obsahovala mangán, horčík, bór a molybdén. Tieto prvky dodáme do pôdy umelými hnojivami. Nepoužívame hnojivá s obsahom chlóru. Dávky dusíkatých hnojív sa odporúčajú 120 – 140 kg čistého N. Z toho 60 – 90 kg zapravíme pri príprave pôdy. Zvyškom dávky prihnojíme za 3 týždne po výsadbe a na začiatku tvorby ružíc. Z hnojív používame síran amónny, močovinu, DAM, na prihnojenie potom liadok amónny alebo močovinu. Draselné hnojivá aplikujeme v síranovej forme.

• Najčastejší škodca karfiolu je skočiak kapustový, mlynárik kapustový a hálčivka kapustová. Z chorôb spôsobuje škody predovšetkým nádorovitosť kapustovín.

  Na hálčivku kapustovú je vhodné použiť syntetické insekticídy alebo prípravky na báze 'Bacillus thuringiensis' v čase liahnutia húsenic z vajíčok.

  Proti nádorovitosti kapustovín je vhodné vápnenie pozemkov, použitie dusíkatého vápna, likvidovanie postihnutých rastlín a dezinfikovanie zeminy.

  Pred mlynárikmi možno rastliny chrániť tak, že ich vysadíme napr. medzi paradajky.

• Karfiol zbierame preberaním. Väčšinu skorých kultúr zbierame 3 – 4x. Letné a jesenné odrody zbierame jednorazovo.