Historický vývoj záhrad 1. diel

Záhrady boli najprv využívané skôr na hospodárske účely. Neskôr však ľudia, vďaka potrebe príjemného prostredia, začali do svojich záhrad sadiť aj kvety a stromy.

Starovek

Prvá záhrada v starom Egypte sa datuje 4 000 rokov pred n.l., v staroveku boli záhrady považované za známku prepychu a blahobytu. Záhrada bola rozdelená na pravidelné obrazce a časti, ich súčasťou sa stal aj zavlažovací systém, ktorý zásoboval rastlinky čerstvou vodou.

Pre egyptské záhrady bol typický bazén, umiestnený v ich strede, ktorého veľkosť sa odvíjala od zámožnosti majiteľa. Ďalšou nevyhnutnou súčasťou bola stromová alej, ktorá zabezpečovala úkryt pred slnkom, fontány a veľký múr, ktorý obklopoval celú záhradu.

Starí Rimania a Gréci potom začali budovať parky a záhrady, ktoré boli prístupné všetkým vrstvám. Súčasťou rímskych záhrad bolo átrium.

Sýrske a babylonské záhrady

Podľa legiend sa tu nachádzala bájna rajská záhrada Eden, jej slávu prekonali možno už len visiace záhrady Semiramidiny (babylonské), ktoré uzreli svetlo sveta okolo roku 600 pred Kristom.

Keďže sa začali dovážať rastliny z okupovaných krajín, vznikali tu prvé arboréta a botanické záhrady.

Perzské záhrady - stratený raj

V týchto záhradách nájdeme prevažne topole či cyprusy, súčasťou bolo aj oživenie záhrad v podobe vtáctva, našli by sme tu napríklad holuby, labute, kačice a bažanty, v bazénoch, ktoré tu tiež nesmeli chýbať, si potom pokojne plávali farebné rybky.

Stará India sa chválila okrem záhrad aj sadmi, v ktorých sa rozprestierala podlhovastá nádrž slúžiaca na obrady a očistu. Nechýbali tu ani altánky či prístrešky, kde sa ľudia stretávali a kde trávili svoj voľný čas.

Čína

Objavuje sa tu známy jin a jang, pričom súlad týchto dvoch elementov je základom pre čínsku záhradu, ktorá je chápaná ako vznešené umenie. V 15. storočí sa v záhradách stavajú chatrče a študovne.

Číňania odjakživa uctievali prirodzenosť prírody.

Začali sa tu pestovať miniatúry rastlín, tzv. nanizmy, neskôr sa dostali do Japonska, odkiaľ sa šírili do celého sveta.

Japonsko

Počiatok japonskej záhrady sa datuje do 6. storočia, boli tu vytvorené náročné vodné paláce. 15. storočie ovplyvnila budhistická sekta Zen, ktorá sa navracala k prírode. Bola obmedzená farebnosť, do popredia sa dostáva striedmosť a elegancia. Okrem tvarovania zmenšených drevín, sa japonské záhrady venujú kameňom, ktoré tu znázorňujú hory.

V Japonsku vznikali rôzne druhy záhrad:

• Čajové - pre tento druh záhrad je základom čajový domček oddelený od okolitého sveta. Nesmie v nej chýbať kamenná lampa, malá vodná plocha a dlážděná cesta, ktorá je osou celej záhrady.

• Suché - sú vytvárané na meditatívne účely, hlavnými prvkami sú valouny, ako skaly a piesok, ako voda.

• Meditatívne - nachádzajú sa pri kláštorných komplexoch a sú ich súčasťou

• Parkové - vznikli koncom 16. storočia, nájdeme tu rozličné scenérie, rozkládajú sa na pomerne rozľahlom priestranstve

• Rezidenčné - tieto záhrady sú spojené s domom, ktorý majú chrániť pred zlými vplyvmi, sú tvorené v tvare trojuholníka, symbolizujúceho nebo, zem a človeka, jeho tromi hlavnými prvkami je voda, rastliny a kamene. Rezidenčné záhrady môžu mať nasledujúce poňatie:
  
  • hiraniwa - tu je záhrada riešená ako rovina
  • cukijama - tu nájdeme umelé kopce a zvlnený terén, efektívne využíva malý prostor

Súčasný trend tvorby záhrad zodpovedá práve vzhľadu japonských záhrad.

Ak sa vám článok páči, podeľte sa o neho s priateľmi na facebooku :)