Pestovanie špenátu - priepustná, humózna pôda, tienisté stanovište
Ideálne podmienky pre úspešné pestovanie špenátu
Špenát patrí medzi najobľúbenejšie listové zeleniny, ktoré si môžete úspešne vypestovať vo svojej záhrade. Pre dosiahnutie bohatej úrody je potrebné zabezpečiť správne podmienky, najmä čo sa týka pôdy a stanovišta.
Požiadavky na pôdu
Priepustná, humózna pôda je základom úspechu pri pestovaní špenátu. Táto zelenina uprednostňuje:
- Pôdu bohatú na humus - organická hmota zabezpečuje dostatok živín a zlepšuje štruktúru pôdy
- Dobrú priepustnosť - špenát neznáša stojatú vodu, ktorá môže spôsobiť hnilobu koreňov
- pH hodnotu medzi 6,5 až 7,5 - mierne kyslá až neutrálna pôda je ideálna
- Bohatý obsah dusíka - podporuje rast listov a ich sýto zelenú farbu
Príprava pôdy pred výsadbou
Pred výsadbou špenátu je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo dobre vyzretým hnojiskom. To nielen dodá potrebné živiny, ale tiež zlepší priepustnosť a vodozádržnosť pôdy.
Výber správneho stanovišťa
Tienisté stanovište je pre špenát optimálne, čo z neho robí ideálnu plodinu pre menej osvetlené časti záhrady:
- Čiastočný tieň - špenát vydrží 3-4 hodiny priameho slnka denne
- Úplný tieň - môže rásť aj na úplne zatienených miestach, hoci rast bude pomalší
- Ochrana pred horúčavou - v tieni je menšie riziko predčasného kvitnutia
- Chladnejšie mikroklíma - tieň pomáha udržiavať nižšiu teplotu, čo špenát oceňuje
Prečo špenát preferuje tieň?
Špenát je chladnomilná plodina, ktorá v horúčavách a na plnom slnku má tendenciu rýchlo vystreliť do kvetu. Tienisté stanovište pomáha:
- Predĺžiť obdobie zberu listov
- Zabrániť horkému chuti listov
- Udržať listy jemnejšie a šťavnatejšie
- Znížiť potrebu zálievky
Pestovateľské tipy pre bohatú úrodu
Zálievka
Aj keď je pôda priepustná, špenát potrebuje pravidelnú zálievku. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, nie však premočená. V tienistom stanovišti je zálievka potrebná menej často ako na slnku.
Hnojenie
Pri pestovaní v humóznej pôde zvyčajne nie je potrebné intenzívne prihnojovanie. V prípade potreby použite:
- Organické hnojivá s vyšším obsahom dusíka
- Tekuté hnojivá každé 2-3 týždne pri slabšom raste
- Mulčovanie kompostom pre udržanie živín
Termíny výsevu
Špenát môžete vysievať:
- Na jar - od marca do mája, hneď ako pôda povolí
- Na jeseň - od augusta do septembra pre jesennú úrodu
- Postupný výsev - každé 2-3 týždne pre plynulú úrodu
Časté problémy a ich riešenie
Predčasné kvitnutie
Ak špenát kvitne príliš skoro, môže to byť spôsobené:
- Príliš teplým počasím - riešením je tienisté stanovište
- Nedostatkom vody - zvýšte frekvenciu zálievky
- Dlhým dňom - vysievajte na jar alebo jeseň
Žlté listy
Žltnutie listov môže signalizovať:
- Nedostatok dusíka - prihnojiť organickým hnojivom
- Nadmerná vlhkosť - zlepšiť priepustnosť pôdy
- Poškodenie koreňov - skontrolovať škodcov
Zber a skladovanie
Špenát môžete začať zbierať 6-8 týždňov po výseve. Oberajte vonkajšie listy a vnútorné nechajte rásť. Čerstvý špenát spotrebujte do niekoľkých dní alebo zamrazte pre dlhodobé skladovanie.
Výhody domáceho pestovania
- Čerstvosť - listy zberiete presne vtedy, keď ich potrebujete
- Chuť - domáci špenát má intenzívnejšiu chuť
- Bez chemikálií - kontrolujete celý proces pestovania
- Úspora - z jedného balenia semien získate viaceré úrody
Záver
Pestovanie špenátu v priepustnej, humóznej pôde na tienistom stanovišti je jednoduchý spôsob, ako si zabezpečiť čerstvú zeleninu priamo zo záhrady. Tieto podmienky sú ideálne pre zdravý rast a kvalitnú úrodu. Či už ste začiatočník alebo skúsený záhradník, špenát je nenáročná plodina, ktorá vás odmení bohatou úrodou šťavnatých listov.
TIP: Vyskúšaj Pestíkového sprievodcu!
Pestík Ti pomôže s pestovaním od výsevu po zber. Postupne na Tvoj email. Vždy, keď to budeš potrebovať dá sám vedieť čo a ako robiť.
1) Prihlás sa do sprievodcu
2) Pestík Ti bude posielať čo robiť ako tvoj špenát porastie!
Ako isto každý vie, špenát obsahuje železo, ktoré je pre ľudský organizmus dôležité. Avšak to nie je všetko, je tiež zásobárňou nemenej dôležitého sodíka, draslíka, horčíka, vápnika a spúšť ďalších látok.
Listy špenátu obsahujú 88 % vody a pôsobia teda priaznivo na vylučovacie orgány.
V tejto zelenine je obsiahnutý betakarotén, ktorý je skvelým antioxidantom. Pôsobí proti voľným radikálom a je prevenciou proti rakovine.
Betakarotén udržuje zdravú, svieži pleť a spomaľuje jej starnutie a tvorbu vrások.
Za zmienku stojí aj vitamín A, ktorý je dobrý na náš zrak a pomáha nás chrániť napríklad proti bronchitíde. V neposlednom rade je v špenáte obsiahnutá kyselina listová a biotín, ten posilňuje nechty, vlasy a pokožku.
Kyselina listová sa odporúča tehotným ženám, pretože priaznivo ovplyvňuje vývoj plodu.
Odrody
- Previa F1 - je to druh, ktorý je odolný voči plesni špenátovej a je veľmi výnosný
- Emilia F1 - výhodou tejto neskorej hybridnej odrody je, že nevybieha do kvetu
- Winter Riesen - jeho veľké listy sú aromatické, takže sa báječne hodia do šalátov, táto odroda bez problémov prezimuje
- Monores - vďaka rýchlemu rastu je vhodný k skorej sklizni
- Carambole - hybridný druh, ktorý je vhodný k jarnému i podzmnému výsevu, jeho veľkou výhodou je odolnosť proti plesni a vymrznutiu, jeho listy majú oproti iným odrodám tmavú farbu
- Matador - ide o poloneskorú odrodu, je vhodný pre jarný i podzimný výsev, dobre prezimuje
- Lorelay - vhodný k jarnému i podzmnému výsevu, bez problémov prezimuje
- Misano F1 - rovnako ako Lorelay nemá problém s prezimovaním a je odolný voči nízkym teplotám
- Tarpy - špenát s BIO kvalitou