Šalvia lekárska (Salvia officinalis) – aromatická bylina

Šalvia lekárska

Tento polokrov z čeľade hlucháčovité dosahuje výšky 20 - 70 cm a staršie rastliny tvoria mohutné košaté trsy. Stonky sú dole zdrevnatené a vyrástajú z nich vzpriamené alebo oblúkovito vystupujúce bylinné výhonky v úžlabí listov s krátkymi postannými vetvičkami. Farba listov je matne zelená až striebornošedá. Listy často vytrvávajú cez zimu. Kvety sú v riedkom hroznovitom súkvetí a majú mäkko chĺpkatý hnedočervený kalich a modrofialovú, vzácne bielu korunu. Plody sú 4 čierne tvrdky. Rastlina kvitne v júni a júli.
Šalvia lekárska pochádza z východného Stredozemia, ale už v 9. storočí bola zanesená do strednej Európy. Drogu možno u nás zbierať len z pestovaných rastlín. Zberajú sa buď len listy, alebo celé mladé výhonky v čase pred rozkvitnutím.

Množenie šalvie

Šalvia lekárska sa množí buď semenom, alebo vegetatívne z lodyhovýchrezov, ktoré dobre zakorzeňujú aj vo voľnej pôde. Semeno sa vysieva priamo na miesto v radoch vzdialených od seba pol metra, najlepšie v apríli alebo vo februári až marci do pareniska, kde sa predpestujú semiačka. Je to pekná okrasná rastlina, v záhrade vhodná aj do väčších skaliek.

Využitie šalvie

Droga a jej prípravky sa používajú vnútorne proti poteniu, zvonku ako sťahujúci prostriedok, napr. k vyplachovaniu úst pri krvácaní ďasien, ktorý má aj protizápalový účinok. V ľudovom liečiteľstve bola šalvia lekárska veľmi obľúbená a pestovala sa preto v početných vidieckych záhradkách. Jej použitie je veľmi mnohostranné.
Pri použití šalvie podomácky je však nutná aj určitá opatrnosť. Už malé dávky brzdia vylučovanie mlieka, čo môže byť nežiaduce. Silice obsiahnuté v tejto rastline pôsobia vraj v nepatrných dávkach povzbudivo na srdcovú a mozgovú činnosť, avšak dávka vyššia ako 2 g môže spôsobiť otravu.