Eukalyptus / Blahovičník (Eucalyptus)

Blahovičník-Eukalyptus (Eucalyptus) je druh rôznorodých kvitnúcich stromov alebo krov z čeľade myrtovitých (Myrtaceae). Druhy týchto rastlín sa nachádzajú prevažne v Austrálii, je tu okolo 700 známych druhov Eukalyptu. Väčšina pochádza z Austrálie, veľmi malé množstvo rastlín sa nachádza v priľahlých častiach Novej Guiney a Indonézie, alebo na ostrovoch Filipín.

Druhy Eukalyptu sa pestujú v celej oblasti trópov a subtrópov, vrátane Ameriky, Anglicka, Afriky, Stredozemia, Stredného východu, Číny a indického subkontinentu.

Eucalyptus je jedným z troch podobných rodov rastlín, ktoré sa bežne označujú ako "eukalypty", zostávajúce sú Corymbia a Angophora. Mnohé z nich sa označujú aj ako gumové stromy, pretože sa po poranení kôry vyznačujú veľkým množstvom miazgy. Názov eukalyptus pochádza z gréckeho: εὐκάλυπτος - eukályptos, což znamená "dobre pokrytý". Eukalypt má veľmi hladkú, často hodvábne lesklu kôru, ktorá môže byť biela, krémová, sivá, zelená alebo medená.

Od globálneho rozvoja priťahovali Eucalypty pozornosť výskumných pracovníkov a ekológov. Jednak ako rýchlorastúci zdroj dreva, alebo napríklad pre jeho olej, ktorý možno použiť ako čistiaci prostriedok a funguje tiež ako prírodný insekticíd (prípravok na hubenie hmyzu). Eukalypty čerpajú obrovské množstvo vody z pôdy. V domovine eukalyptus vysádzali na odvodňovanie močiarov, a tým znižovali riziko malárie. Ďalej sú vysádzané ako vetrolamy a pri erózii pôdy.

Eukalypty môžu predstavovať kry aj veľmi vysoké stromy.

Malé – do 10 metrov na výšku

Stredne veľké - 10 až 30 metrov

Vysoké - 30 - 60 metrov

Veľmi vysoké - viac než 60 metrov

Takmer všetky Eukalypty sú listnaté stromy, len niektoré tropické druhy strácajú svoje listy na konci obdobia sucha. Rovnako ako u ostatných členov čeľade Myrtovitých, listy Eukalyptu pokrývajú olejové žľazy. Eukalypty hojne produkujúce oleje sú teda dôležitou súčasťou rodu. Listy zrelej rastliny Eukalyptu sú obvykle kopinaté, rapíkaté, a voskovo alebo lesklo zelené. Ale existuje mnoho výnimiek z tohto vzoru (napr. E. melanophloia, E. melanophloia, E. Setosa).

Väčšina charakteristických druhov Eukalyptu majú typické kvety a plody (tobolky). Kvety rastlín majú početné nápadité byť biele, krémové, žlté, ružové alebo červené tyčinky. Meno Eucalyptus, z gréckych slov eu-, dobre, a kaluptos, kryt, čo znamená "dobre-krytý", popisuje čiapočku, ktorou jsou tyčinky kryté. Tobolky sú zhruba kužeľového tvaru a majú na konci ventily, ktoré sa otvárajú k uvoľneniu semien.

Vzhľad kôry Eukalyptu sa mení s vekom rastliny, dľžka vlákien kôry, stupeň vrásčitosti, hrúbka, tvrdosť a farba. Všetky vyspelé eukalypty pridávajú každoročnú vrstvu kôry, čo prispieva k väčšiemu priemeru kmeňa. U niektorých druhov, najvzdialenejšia vrstva odumiera a tvorí buď dlhé pruhy (ako u sheathiana Eucalyptus), veľké vločky (E. diversicolor, E. cosmophylla, E. cladocalyx). Povrch kôry môže byť matný (E. cosmophylla), lesklý alebo saténový.

Existuje viac ako 700 druhov Eukalyptov. Niektoré z nich sa líšia od prúdu rodu do tej miery, že sú geneticky úplne izolované a môžu mať len niekoľko relatívne nemenných vlastností. Najviac však môže byť považovaných za patriace k veľkej alebo malej skupine príbuzných druhov, ktoré sú často v geografickom kontakte. Niektoré druhy sú relatívne geneticky pevné, zatiaľ čo iné sa úplne odchýlili od svojich najbližších príbuzných.

Malý rod podobných stromov, Angophora, bol známy už od 18. storočia. V roku 1995 nové dôkazy, a to predovšetkým genetické, ukázali, že niektoré druhy Eukalyptu boli vlastne viac blízko príbuzné Angophora než ostatné eukalypty, boli odštiepené do nového rodu Corymbia. Hoci sú teda rody rastlín oddelené, niektoré hybridy zostanú označované ako Eukalypty-Angophora, Corymbia a eukalyptus, ako "Eukalypty".

Niekoľko Eukalyptov patrí medzi najvyššie stromy na svete. Austrálsky Mountain Ash, je najvyšší zo všetkých kvitnúcich rastlín (krytosemenných), meria 99,6 metrov. Najvyššej výšky dosahuje u blahovičníkov šesť druhov: Eucalyptus obliqua, Eucalyptus delegatensis, Eucalyptus diversicolor, Eucalyptus nitens, Eucalyptus globulus a Eucalyptus viminalis, a to nad 80 m.

Väčšina Blahovičníkov nie je príliš mrazuvzdorných, tolerujú ľahké mrazy okolo -3 °C. Najvytrvalejší je Eucalyptus pauciflora, ktorý je schopný obstáť chlad a mráz až o -20 °C. Niekoľko ďalších druhov, najmä z náhornej plošiny a pohoria strednej Tasmánie, ako Eucalyptus coccifera, Eucalyptus subcrenulata a Gunnii Eucalyptus, priniesli odolnú formu osiva, získané z týchto geneticky odolných kmeňov. Eukalyptus Citrónový znáša pokles teplôt až na -5 °C, napriek tomu je lepšie ho pestovať v interiéri kvôli jeho aromatizujúcim a dezinfekčným vlastnostiam

Éterický olej získaný z listov eukalyptových rastlín obsahuje zložky, ktoré sú silné prírodné dezinfekčné prostriedky a môže byť vo veľkom množstve toxický. Niekoľko vačkovcov bylinožravcov, najmä koaly a niektoré vačice, sú však k tomuto faktu pomerne tolerantné. U koaly sú tieto zlúčeniny najdôležitejším faktorom pri výbere listu. Kvety rastliny produkujú veľké množstvo nektáru, poskytujú tým potravu pre mnohých opeľovačov, vrátane hmyzu, ptákov, netopierov a vačíc.

Eukalyptový olej je ľahko parnou destiláciou získavaný z listov a môže byť použitý na čistenie, deodoračné účinky a samozrejme v potravinárskom a farmaceutickom priemysle, najmä na pomoc dýchaciemu traktu. Býva tiež využívaný ako prírodný repelent proti moliam a komárom.

Z nektáru niektorých eukalyptov je získavaný vysoko kvalitný med. Eukalyptové drevo je tiež bežne používané na výrobu digeridoo, tradičného austrálskeho dychového nástroja.

Všetky časti eukalyptu môžu byť použité na výrobu farbív, predovšetkým pre hodváb a vlnu. Farby, ktorých má byť dosiahnuté, môžu byť v rozsahu od žltej a oranžovej cez zelenú, svetlo hnedú až čokoládovú. Zostávajúci materiál po spracovaní možno bezpečne použiť ako kompost alebo hnojivo.