Libček lekársky – sila vône

Ľubovník lekársky – sila vône

Už jeho pôvod je preň typický, pretože táto bylinka pochádza zo skalísk Iránu a Afganistanu, neskôr však úplne zdivočel vo väčšine krajín Európy. Kláštorné záhrady hostili ľubovník už v stredoveku. Táto mrkovovitá rastlina má v zemi priamy, viachlavý belavý oddenok a dutú, slabo ryhovitú lodyhu. Má tuhé lístky, dvojito až trojito zperené. Okolíky sú zložené z okolíčkov, v júni a v júli sa objavujú zelenkavé až žltozelené kvety.

Ľubovník nám môže vyrásť do kríka či malého stromčeka s odrevnatejúcimi vetvami a kožovitými, podlhovastými listami. Kvety bylinky sú biele, malé a hlavne voňavé. Čerstvé plody sa ako korenie nepoužívajú. Staršie rastliny kvitnú v máji. Najčastejšie využívame listy ľubovníka, ktoré sú skvelé ako bylinky do polievok, k rybacím a mäsovým pokrmom, marinádám k divine, zemiakov, na nakladanie uhoriek alebo aj kyslej kapusty. Korenie získavame tak, že mladé lístky môžeme trhať kedykoľvek a následne ich použiť. Ak chceme ľubovník sušiť, zberá sa vňať pred rozkvitnutím.

Rastlinka ľubovníka je viacročná, v našich podmienkach však jednoročka a semená klíčia za podmienok, že semená sú čerstvé, teda z minulej jesene a úspešnosť klíčenia je okolo päťdesiat percent. Môžeme už tiež zakúpiť predpestované mladé rastlinky. Ľubovník umiestňujeme do veľkých, hlbokých nádob na balkón či terasu, taktiež aj do záhrady. Ak pestujeme ľubovník na záhrade, je vhodné ho umiestniť na trvalkovú záhradu, pre jeho vysoké nároky na živiny a dostatok vlhkosti. Potom následne nám môže ľubovník dorásť 0,5-2 metra. Potrebuje veľa kompostu, ale taktiež aj organické hnojivá. Darí sa mu na slnku, ale aj v polotieni a jeho jediná rastlina postačuje pre potrebu rodiny. Ak pestujeme viac rastlín, je potrebné mať medzi nimi rozdiel vzdialenosti aspoň 50cm.

Avšak pri pestovaní ľubovníka si musíme dať pozor na chlad. Von ho vysádzame až koncom mája a následne ho schovávame v období, keď prídu jesenné mrazíky. Zálievka musí byť dostatočná, hlavne mladé výhonky nesmú vyschnúť. Rastlinky vysoko vzrastené dobre znášajú aj prísušok. Rozmnožujú sa semenami, ktoré však u nás bohužiaľ nedozrievajú. Ľubovník môžeme tiež skladovať cez zimu tak, že na jeseň môžeme umiestniť jednu alebo dve silné rastlinky na svetlé okno a ďalej zbierať. Výhonky však už ďalej neobrastajú. Ľubovník sušíme a ukladáme do priedušných vrecúšok alebo sa tiež môže nakladať do oleja. Ak ľubovník konzumujeme čerstvý v tepelnej úprave, do pokrmov sa pridáva až 10 minút pred tým, že je jedlo hotové.

Hnojenie libečka je veľmi důležité, pretože len vtedy nám bude libeček prospievať a my z neho budeme mať potom následne úžitok. Ak nemáme k dispozícii žiadny kompost, dajme ako zásobné hnojivo do substrátu hrsť organického hnojiva, napr. rohovinu. Kostihojovým alebo žihľavovým výluhom môže každé 4 týždne libeček hnojiť. Rastlinky v kvetináči presádzame každý rok do nového substrátu. Zberáme jeho čerstvé listy od mája do novembra. Rastlinky následne prezimujú v prenosných nádobách v chladných miestnostiach, ak máme libeček predtým umiestnený v záhrade. Následne už v marci ho môžeme postaviť von na svetlo a pravidelne ho zalievať, odvďačí sa nám skorým olistením. Používame ho v čerstvej forme, usušený, zmrazený či nasolený. Tehotné ženy by nemali libeček používať. Jeho chuť je silno korenená a dokonca ju môžeme prirovnať k chuti zeleru. Nemal by sa používať vo veľkom množstve, pretože jeho chuť je dominantná.

-jn-