Mäta – všestranne použiteľná trváca rastlina

Mäta – všestranne použiteľná trváca bylina

Meno mäta je gréckeho pôvodu a je tiež známa ako veterné korenie, fefrminc, balzam či veterná zelina. U nás poznáme tieto druhy, ako napríklad Mäta prieporná (Mentha piperita), Citrónová mäta, Pomarančová mäta, Potočná mäta, Kučeravá mäta, ale aj Ananásová mäta, Mäta roľná (Mentha arvensis) alebo Mäta poľajová inak tiež Poľaj obyčajný, ktorá je už u nás silne ohrozená na druhu.

V prípade mäty poľajovej je nebezpečný jedovatý pulegón, ktorému sa pripisujú smrteľné účinky pri použití väčšieho množstva rastliny. Odlišuje sa od mäty roľnej tým, že poľaj rastie zriedkakedy vzpriamene, nie je chlpatá a má celorajové listy. Ako stanovište má mäta poľajová rada brehy vôd a mokré lúky. Má veľmi silné aróma a chuť tejto rastliny príbuznej mäte je rovnaká a pôsobí silica. Musíme ale mať neustále na pamäti, že táto vytrvalá bylina je pri väčšom množstve požití jedovatá. Mätu poľajovitú môžeme tiež zámeniť za zbiehavca plazivého, popenec, mätu roľnú či za černohlávka obyčajného.

Mäta roľná je hluchavkovitá, pyškatá vytrvalá bylina, ktorej stonka je vystupujúca, zeleno štvorzranná. Listy má široko vajcovité, obojstranne husto chlpaté, ktoré po roztretí voňajú. Má 8-12 kvetenstiev z modrofialových kvietkov, ktoré sú pravidelne rozmiestnené v hornej časti stonky, nikoli však na jej vrcholku, ten je ukončený zväzkom listov bez kvetov. Mäta roľná má rada vlhké lesné cesty, priekopy, mokraďné lúky či dokonca aj mokré polia. Ale hoci jej názov vypovedá o tom, že by mala byť v najvyššej hojnej miere zastúpená na poliach, už tomu tak nie je.

Všetky mäty obsahujú silice, ktoré podporujú trávenie a najznámejšie je jej využitie na čaje. Ale aj v kuchyni máme časté využitie jej listov a kvetov. V malom množstve sa čerstvé listy mäty dávajú do šalátov, čokoládových dezertov, tvarohových pokrmov, mäsových omáčok i rybacích polievok. Tiež je hojne používaná do osviežujúcich nápojov či ovocných koktailov. Najvhodnejší čas zberu mäty je v období, keď kvitne, pretože jej aróma je najsilnejšia.

Musíme sa tiež zmieniť o najznámejšej mäte a to mäte priepornej. Tá má chuť chladivo aromatickú a jej listy sa používajú na čaje, do osviežujúcich nápojov, likérov, do jahňacieho mäsa či šalátových omáčok. Jej listy sa používajú surové alebo sa varia spolu s pokrmom. Umiestňujeme ju do veľkých kvetináčov alebo do väčších mís na kvety na balkóny a terasy. Vonku vysádzame mätu na ohraničené miesto, pretože má tendenciu sa hojne rozrastať. Jej rozrastanie môžeme obmedziť jej vysadením do vedra bez dna. Má rada polotieň i výslnie.

Mäta nie je príliš citlivá na mráz a jej aróma je lepšia v horúcom lete ako v chladnom. Vďaka svojej prispôsobivosti sa mäta nemusí hnojiť a skladujeme ju buď umiestnením v čerstvom stave do mrazničky alebo si ju usušíme a skladujeme na suchom mieste. Vďaka svojim siliciam by sa nemala podávať dojčatám a malým deťom, pretože ju zle znášajú.