Majoránka a medovka – zelený poklad našej kuchyne

Majoránka a melisa – zelený poklad našej kuchyne

Kto by nepoznal jedny z našich najobľúbenejších bylín, ktoré využívame hojne tak v kuchyni, ako aj v starom dobrom ľudovom liečiteľstve. Istotne si nevieme predstaviť niektoré jedlá, kde je typickej chuti majoránky či melisy potrebné. Majoránka záhradná i majorán sú staré ľudové mená, taktiež je známa ako mar(i)jánka. Melisa lekárska sa bežne zase označuje ako melisa citrónová. Inak ale meno melisa je staročeského významu a je známa aj pod menami ako sú meduňa, medunica, matečná bylina či rojovník.

Majoránka záhradná – potrebuje pre svoje hojné bujnenie dostatok miesta, pretože môže dorásť aj do výšky 50 cm. Na štvorhranných stonkách vyrástajú jemne ochlpené, vajcovité listy. Biele alebo svetlo fialové kvety vyrástajú od začiatku júna medzi zelenými listami. Pri dobrej starostlivosti majoránka vytvorí bohatý trs. Majoránka má silne korenistú chuť a využívajú sa jej listy alebo vňať k mäsovým pokrmom, zemiakam, polievkam a aj iným pokrmom ako dochucovadlo. Aby vynikla jej chuť, odporúča sa ju pridávať až 10 minút pred tým, než bude jedlo hotové. Nemala by sa používať spoločne s inými druhmi korenia.

Pestuje sa ako jednoročná rastlinka a pre schopnosť svojho klíčenia potrebuje svetlo. Možno ju ľahko vypestovať zo semien a darí sa jej na balkónoch či terasách. Vedľa našej klasickej známej majoránky záhradnej môžeme taktiež pestovať tzv. francúzsku majoránku, ktorá sa od tej našej líši tým, že je robustnejšia a teda prežije v horších podmienkach. Majoránku umiestňujeme na svetlé a slnečné miesta, najlepšie na južnú stranu a je vhodná do väčších kvetináčov na balkón a terasu, v truhlíkoch na okno, ale pokojne aj na skalku.

Vysádza sa von až koncom mája, pretože je citlivá na chlad a pokiaľ prídu jesenné mrazy, premiestnime ju do domu. Nie je nutné ju hnojiť. Zberajú sa mladé konce výhonkov, používajú sa ale aj zelené listy v kvetoch. Najintenzívnejšiu arómu má majoránka skoro ráno alebo neskoro popoludní. Majoránka sa suší a ukladá do nepriepustných vrecúšok alebo sa nakladá do oleja.

Melisa lekárska – je až 1 m vysoká viacročná bylina, vyznačujúca sa svetlo zúbkovanými zelenými listami a svojou svežou, po citróne chutnajúcou horko-sladkou chuťou. Jej aróma ešte zosilnie, pokiaľ ju rozetriete a báječne sa hodí do šalátov, k bylinkovým omáčkam či paradajkám, k ryži i rybám, má skrátka veľké využitie tak v kuchyni, ako aj v liečiteľstve. Do pokrmov sa pridáva syrová alebo sa len krátko povarí s jedlom. Umiestňujeme ju do veľkých truhlíkov alebo kvetináčov na terasu či balkón, taktiež do truhlíkov na okno.

Medovka nemá rada príliš veľké teplo, preto nie je citlivá na chlad a vonku zostríhaná prezimuje bez problémov. Von ju ako mladú vysadzujeme už od apríla a umiestňujeme ju na stanovište, kde jej iné rastlinky nebudú prekážať. Staršie rastlinky znášajú aj sucho, avšak mladé rastlinky nesmú vyschnúť.

Vonku prezimuje tak, že ju buď necháme priamo vonku, alebo ju v prenosnom kvetináči umiestnime do chladnej, svetlej miestnosti, kde nám prezimuje. Zberáme medovku od skorého jara do neskorého podzimu a zbierame jej mladé, svetlo zelené listy. Ak ju ihneď nespotrebujeme do pokrmov či čajov, môžeme ju usušiť alebo v čerstvom stave zamraziť.

-jn-