Ako sa starať o pôdu

Ako sa starať o pôdu

Na pôdu sa musíme pozerať ako znalec. Zistiť, čo jej chýba a jaké má nedostatky a vhodne ich doplniť. Zvýšime si tak úrodu a úspešnosť pestovania rôznych druhov rastlín. Horná časť zeminy - pôdy je biologicky činná. Odborne sa nazýva ornica. Je to tá najtmavšia a živinami zásobená pôda na vašej záhrade. Ornica má zhruba 10-30 cm, podľa toho, ako hlboko pôdu obrábate a vyživujete.

Pod ornicou je tvrdšia časť pôdy. Je zložená zo stmelených častíc pôdy. Obvykle ju rýľom neobrábate. Pôda je potom tvrdá, neprepúšťa korene, ani závlahu. Tým, že neprepúšťa závlahu môže spôsobiť odplavenie hornej vrstvy - ornice.

Pod touto vrstvou je ešte ďalšia vrstva - spodina. Tá je tiež dôležitá. Môže byť chudobná na živiny alebo naopak bohatá. Nevýhodou je, keď je plná spodnej vody.

Najvýhodnejšia je pôda, ktorá tieto spodné vrstvy neobsahuje. Dosiahnete to tak, že pôdu budete pravidelne obrábať a rozrývať a prehlbovať. Prehĺbite tak nielen úrodnosť pôdy, ale aj súdržnosť.

Z prírodopisu si asi ešte možno pamätáte, že sa pôda delí na ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú. Každá z nich má svoje výhody a svoje úskalia. Ktoré, pokiaľ dobre a včas rozpoznáte, môžete obmedziť alebo naopak využiť.

Stredne ťažké - hlinité, až hlinitopiesočnaté - pôdy sú vhodné pre pestovanie zeleniny. Bývajú hlboké, s vysokým obsahom vápnika. Sú dostatočne priepustné.

Ľahké pôdy - piesočnaté, až hlinitopiesočnaté - sú vzdušné a veľmi rýchlo záhrevné. Nedržia ale dobre závlahu. Sú vhodné tiež pre pestovanie zeleniny, ale aj pre výsadbu ovocných stromov. Najvhodnejšia pôda pre broskyne, marhule a ďalšie kôstkoviny.

Ťažké pôdy - sú pôdy ílovité. Sú na spracovanie veľmi ťažko obrobiteľné. Rastliny, najmä stromy v nich plytko korenujú. Plytké korene spôsobujú malú odolnosť proti mrazu.

Okopávanie

Okopávanie vyzerá ako obyčajná práca na záhrade, ale nie je. Okopávaním dáme rastlinám toľko potrebný kyslík. Pôda sa prevzdušní. Prevzdušnená pôda je nemenej dôležitá ako pôda zavlažená. Okopávaním ľahko rozrušíme stuhnutú hornú vrstvu pôdy - pôdnu kôru vznikajúcu napr. po dažďoch.

Okopávanie a kypření pôdy

Okopávanie vykonávame najčastejšie motykou. Okopávame tak, aby sme nepoškodili korene. Motýk potrebujeme 5 druhov. Širokú na plytké okopávanie a plenie. Ťažkú na úpravy terénu, prekopávanie kompostu a prácu okolo stromov (kopanie jám, okopávanie mís okolo stromov). Dvojitú na okopávanie a plenie v úzkych radoch. Ťažnú na plenie - pracujeme s ňou tak, že ťahom podrežeme korienky buriny a poslednú piatu - malú motyku na okopávanie v skalke a v kvetinových záhonoch.

Pri okopávaní a kyprení záhonov odstraňujeme burinu zo záhonu. Vykopanú burinu dávame do kompostu. Ak už burina kvitne, posypeme ju na komposti vápnom.

Kyprenie pôdy

Nekyprená pôda prepustí zbytočne veľa vlhkosti do ovzdušia. Vlhkosť je pre rastliny veľmi dôležitá. Stojí na nej jej vegetatívny život. Najviac vlhkosti uniká z pôdy, na ktorej je už vytvorená škralupa. Pôda by sa mala kypriť vždy po daždi a vydatnejšej zálievke. Je to preto, aby sa zabránilo vyparovaniu z pôdy. Kyprenie a okopávanie je súčasne periodickým bojom proti rastu burín. Okopávanie a kyprenie môžete vykonávať po celý rok. V lete kyprite a okopávajte len plytko.

Rýľovanie

Rýľovanie je rozrušovanie pôdy rýľom, lopatou alebo iným záhradníckym náradím (krompáčom, a pod.) Najvhodnejšie je ale používať rýľ! Rýle používame dva druhy. Špicatý - ten je vhodný na rýľovanie v ťažkých pôdach a kamenitých. Ten je tiež vhodný na kopanie jám pri výsadbe ovocných stromov. Druhým rýľom je rýľ rovný - vhodný na zarývanie maštaľného hnoja a kompostu, pre prácu v ľahkých a stredne ťažkých pôdach. Ak ste fajnšmeker, môžete si zaobstarať aj rycie vidle, ktoré uľahčia prácu pri letnom rýľovaní záhonov a pri čistení pôdy od pýra.

Pri rýľovaní je dobré zachovávať základný postup. Rýľujeme tak, že pôdu "ukrajujeme" rýľom a obracame. Je to z toho důvodu, aby sa splavené živiny dostali opäť na povrch.

Mulčovanie je veľmi dôležité ako pre rastliny, tak pre obohatenie pôdy. Je vhodné nielen na záhony, ale aj okolo ovocných kríkov. Udrží vlhkosť. Na zimu však mulč od kríkov a stromov odstráňte, aby sa v ňom nedržali myši.

Pamätajte na to, že trpezlivosť sa vypláca. Rýľovaním môžeme stále pôdu zlepšovať. Zúrodňovať. Dodávať jej živiny, vzduch a vlhkosť. Nevyhýbajte sa ani zelenému hnojeniu. Je možno pracnejšie, ale pôda bude o to úrodnejšia.

Mulčovanie

Mulčovanie sa používa všade tam, kde chceme zabrániť rastu buriny, zjednotiť plochu čo sa estetického hľadiska týka, udržať optimálnu vlhkosť pôdy a teplo. Zabraňuje tiež vysychaniu pôdy a vytvoreniu tzv. pôdnej kôry. Obmedzuje eróziu pôdy. Chráni koreňe rastlín pred mrazom a na jar pred predčasným pučaním zo zvýšených teplôt. Zvyšuje mikrobiálnu činnosť v pôde a pridává živiny. Mulčovanie je veľmi rozšírená metóda v poľnohospodárstve aj záhradníctve.

Mulčovanie vykonávame:

• nastlaním vysokej vrstvy materiálu
• pokrytím povrchu pôdy fóliou alebo textíliou

Mulčovanie môže priniesť tiež hubový povrast do záhrady. Môže sa tak stať pri vysokej vrstve mulča. Pri jeho zlom skladovaní. Pri použití už nakazeného mulča hubovým podhubie.

Pri nastlaní slamy k ovocným stromom sa môžu rozrásť ich drobné korene vo vrchnej vrstve pôdy. Čo nie je žiaduce. Môžu sa tiež množiť hraboše a myši.

Čím mulčujeme:

• kôrou
• štiepkou a pilinami
• lístím
• slamou
• rašelinou
• pokosenou trávou
• oblázkmi a štrkom
• netkanou a tkanou textíliou
• polypropylénovou fóliou
• a kombináciami materiálov

Na nastlanie záhonu fóliou je vhodná čierna alebo priehľadná polyetylénová fólia. Týmto způsobom mulčovania - zintenzívnime činnosť pôdnych mikroorganizmov, zvýšime záhrevnosť pôdy, obmedzíme rast burín a zvýšime zadržanie vlhkosti.

Pred položením fólie na záhon musíme dobre vyrovnať pôdu a pripraviť si napr. kamene alebo laty na zaťaženie okrajov. príp. môžeme použiť pozinkované háčiky.

Zdieľajte článok s priateľmi na Facebooku!

Autor: Hana Michalíková