Vyznáte sa v hnojivách?

Vyznáte sa v hnojivách?

Stručne si skúsime hnojivá rozdeliť podľa plodín, ktoré budete pestovať. Na záver zoznam hnojív, ktoré sa vám budú počas pestovania zeleniny hodiť.

U 99% pestovaných rastlín je základom výživná pôda. Do pôdy dodávame živiny už na jeseň. Zaorávame do hĺbky min. 25 cm maštaľný hnoj alebo vyzretý kompost. Hnojom neprihnojujte napr. záhon, na ktorom bude pestovaný cesnak.

Výsev - pre kvalitný výsev bez hubových ochorení pridávame do výsevného substrátu Previcur zmiešaný s vlažnou vodou.

Košťáloviny - sú veľmi náročné na dostatok draslíka. Dodávame ho na záhony najlepšie pred výsadbou vo forme síranu draselného. Po zakorenení novo presadených rastlín prihnojujeme liadkom amónnym s vápencom v dávke 30g na m2.

Plodová zelenina - chcete-li úspešne pestovať ľuľkovité a tekvicovité rastliny, vysievajte ich na záhony, kde bolo predtým zelené hnojenie, ktoré je úspešne zapravené do pôdy. Ľuľkovité prihnojujte 20g liadku amónneho s vápencom na 1m2. Pozor! - Pokiaľ budete tekvicovitú zeleninu pestovať na komposte, potom majte na pamäti, že ich rozložitý koreňový systém odčerpá všetky živiny z kompostu. Do pôdy pre uhorky zapravte väčšie množstvo maštaľného hnoja alebo kompostu. Predpestované sadenice uhoriek presádzajte aj s vyvinutým koreňovým balom - najlepšie do navýšených hromádok preosiatého kompostu. Počas rastu prihnojujte liadkom amónnym s vápencom - 22g na m2. Rajčiny prihnojujeme počas vegetácie rovnako ako uhorky liadkom amónnym s vápencom 22g na m2, u paprík postačí množstvo 20g na m2.

Cibuľoviny - potrebujú dobre pripravenú a nezaplevelenú pôdu. Najlepšie hlinitopiesočnatú, výživnú s obsahom vápnika. Cibuľu nezalievajte vodou z vodovodu. Je citlivá na chlór. Pozor! - počas vegetácie sadenice cibule nezalievame ani neprihnojujeme! Pred výsadbou cibule prihnojte záhon síranom draselným v množstve 25g na m2. Cesnak znáša prihnojovanie maštaľným hnojom. Strúčiky cesnaku pred výsadbou namáčame do Sulky. Sulku si pripravíme v pomere 1/4 l Sulky na 5 l vody. Strúčiky máčame po dobu 6-12 hod. Počas vegetácie môžeme ešte cesnak prihnojovať liadkom amónnym s vápencom v odporúčanom množstve 18g na m2. Pór dobre znáša hnojenie vyzretým maštaľným hnojom. Pór prihnojujeme superfosfátom v množstve 45g na m2. Pažítku prihnojujeme liadkom amónnym s vápencom v množstve 15g/m2.

Koreňová zelenina - potrebuje hlboké, humózne pôdy s dostatkom vápnika. Zle znáša hnojenie čerstvým maštaľným hnojom, to má za následok praskanie a vetvenie koreňov. Kyslé pôdy je potrebné na jeseň povápniť. Ihneď po zjednodušení môžeme mrkvu prihnojit ľadkom amónnym s vápencom asi 15g na m2. Petržlen a paštrnák majú obdobné nároky ako mrkva. Hnojenie čerstvým hnojom im spôsobuje hrdze škvrny. Čierny koreň neznesie kyslé pôdy. Nadbytok dusíka spôsobuje horknúť a mäknúť koreňov.

Zeler naopak vydatne hnojíme maštaľným hnojom, kompostom i priemyselnými hnojivami. Zeleru nevadí prítomnosť chlóru v pôde. Do konca júla prihnojujeme pravidelne každých 14 dní ľadkom amónnym s vápencom v množstve 30g/m2 a hnojivom NPK v množstve 100g/m2. Reďkovky vyžadujú dostatok vlhkosti, aby bulvičky neboli vytiahnuté. Reďkev neprihnojujte čerstvým hnojom. Chren nevysádzajte do zakorenených pôd. Vhodná je dobre prihnojená pôda v zložení 5kg maštaľného hnoja, 40g superfosfátu a 40g síranu amónneho na m2. Počas vegetácie chrenu pôdu prekypríme a odplevujeme. Dohnojujeme viacsložkovým hnojivom NPK a ľadkom amónnym s vápencom v množstve 30g/m2. Červená repa potrebuje počas vegetačného obdobia prihnojit viacsložkovým hnojivom NPK a ľadkom amónnym s vápencom v množstve 30g/m2. Vodnica a turín nie sú náročné na hnojenie.

Listová zelenina - ku svojmu vývinu potrebuje dostatok svetla, tepla a pôdu s veľkou zásobou živín. Najmä dusíka. Hlávkový šalát neznesie kyslé pôdy. Záhony hnojíme pred výsadbou kompostom. Okrem kompostu prihnojujeme síranom amónnym v množstve 30g a superfosfátom v množstve 60g/m2. Počas vegetácie je vhodné prihnojovať ľadkom amónnym s vápencom 15g a viacsložkovým hnojivom NPK 60g/m2. Pri dobrom hnojení je možné šalát pestovať na tom istom mieste niekoľko rokov po sebe. Špenát a Lebeda prihnojujeme ľadkom amónnym s vápencom v mn. 22g/m2. Mangoldu vyhovujú pôdy zásobené dusíkom.

Medzi viacsložkové alebo kombinované hnojivá patrí ľadok draselný a NPK. Podľa vplyvu na pôdnu reakciu sa hnojivá delia na: kyslé (chlorid draselný), neutrálne (ľadok amónny s vápencom) a zásadité (dusíkaté vápno).

Strukoviny - nie sú náročné na hnojivá. Môžeme k nim pridávať hnojivá obsahujúce vápnik. Samy sú tzv. zeleným hnojením. Prihnojujeme kompostom. Budete-li pestovať šošovicu, potom prihnojujte Cereritom v mn. 50g/m2. Mladé rastlinky môžeme prihnojovať počas vegetácie ľadkom amónnym s vápencom 8g/m2.

Bylinky - môžeme vysadiť do kvetináča s dávkou uležaného kompostu.

Ostatná zelenina - Rebarboru veľa prihnojujte maštaľným hnojom v odporúčanej dávke 8kg/m2. Pridajte k tomu aj superfosfát 60g a síran amónny 40g a draselná soľ 25g/m2. Ak nechcete nakupovať toľko rôznych druhov hnojív, potom použite viacsložkové hnojivo NPK v mn. 80g/m2. Počas vegetácie môžete rebarboru prihnojovať liadkom amónnym s vápnikom v mn. 22g/m2.

Aké hnojivo sa vám teda oplatí zakúpiť a mať ho vždy pripravené?

• maštaľný hnoj
• liadok amónny s vápencom
• síran draselný
• superfosfát
• vápno
• hnojivo NPK
• síran amónny
• cererit
• previcur

Hnojivá skladujte vždy na suchom a tmavom mieste. Chráňte pred dosahom detí! Dodržiavajte návod na zadnej strane obalu! V prípade úrazu postupujte vždy podľa upozornenia na zadnej strane obalu a vyhľadajte odbornú pomoc!

Prihnojujete?

Zdieľajte svoje zkušenosti s priateľmi na Facebooku!

Autor: Hana Michalíková