Zavlažujeme zeleninu

Zavlažovanie zeleniny

Voda - je základnou súčasťou rastlín i okolitého prostredia. Poskytuje výživu rastlín vo forme kyslíka a vodíka. Najdôležitejším zdrojom vody sú zrážky. Zrážky sa dostávajú na zem v podobe dažďa, snehu, inoviatky a rosy. Najvydatnejším zdrojom závlahy je dážď, predovšetkým v jarných a pozimných mesiacoch.

Pri nadbytku závlahy rastliny nasávajú vodu a vzniká v nich tak pretlak, ktorý spôsobí roztrhnutie či popraskanie rastlinných pletív. Toto sa stáva najmä u reďkoviek, kalerábu, rajčín a mrkvy. Pri nedostatku vody ochabuje bunkové pletivo a dochádza k vadnutiu rastlín. Rastliny trpiace suchom strácajú svoju kvalitu - horknú (šalát), tuhnú (kaleráb). Pri dlhšie trvajúcom suchu rastliny usychajú a odumierajú.

Rastliny citlivé na nedostatok závlahy sú:

• plytko korenujúca zelenina (reďkovky, špenát, šalát, uhorky)

Naopak rastliny, ktoré lepšie odolávajú pri suchom podneví sú:

• hlbšie korenujúca zelenina (kukurica, petržlen, čierny koreň, mrkva a strukoviny)

Klimatické podmienky v ČR nie sú dostatočné pre väčšinu pestovanej zeleniny. Zrážky sú minimálnou súčasťou nutnej závlahy rastlín. Závlahu pre rastliny si musí každý záhradkár hospodárne premyslieť. Možno samozrejme zalievať vodou z miestnych zdrojov. Pokiaľ máte v blízkosti záhradky potok. Dôležité je tiež zbierať dažďovú vodu do suda. Ideálna je dažďová voda z búrok. Je mäkká, vysoko okysličená a obsahuje vzdušný dusík. V dažďovej vode sa ľahko rozpúšťajú nerastné živiny obsiahnuté v pôde.

Rastlinám vyhovuje odstatá dažďová voda a je to aj ekonomickejší sposób zalievania. Sud/barel na zber dažďovej vody TU. Pokiaľ máte menej vody (na chalupách, atď.), potom je treba uprednostniť a zavlažovať pravidelne rastliny, ktoré sú na pravidelnú zálievku náročné.

Pokiaľ pestujete teplomilné rastliny, odporúčame vám natriť barel čiernou farbou, aby sa v ňom zachytená dažďová voda dobre zohrievala. Pôdy na pestovanie zeleniny by mali mať 55-75% vodnú kapacitu pôdy.

Ak nastáva väčšie sucho na záhradke a sme donútení zalievať vodou z vodovodného radu. Je vhodnejšie vodu vopred napustiť do suda a nechať zohriať. Je to z toho dôvodu, aby z vody vyprchalo chlór a voda sa okysličila. Voda priamo z radu je studená a tvrdá. Nie je vhodná na priame zalievanie.

Rastliny nezalievame znečistenou vodou. Pokiaľ zalievate vodou z potoka, majte preverené, že do neho nie sú vypúšťané škodlivé látky.

Najviac závlahy vyžadujú košťáloviny. Pravidelne zavlažujeme kaleráby, ranú kapustu, čínsku kapustu a karfiol. Z plodovej zeleniny venujte starostlivosť hlavne paradajkám a uhorám. Z koreňovej zeleniny najviac závlahy spotrebujú reďkovky a zeler. Listová zelenina si vystačí s bežnými zrážkami, prilievajte vodu iba k šalátu, ktorý môže nedostatkom závlahy horknieť. Špenát a čakanka sú odolnejšie. Vydržia bez pravidelnej zálievky.

Cibuľovinám prospieva zálievka v prvej polovici vegetácie. Hneď ako začnú cibuľoviny dozrievať, vyhovuje im skôr suchšie prostredie.

Cesnak je najmenej náročný na závlahu. Pór vyžaduje pravidelnú zálievku počas celého rastu a zrenia.

Strukoviny zavlažujte len pri dlhšie trvajúcom suchu.

Zavlažujeme - způsoby

Zavlažovanie delíme na niekoľko typov podľa spôsobu závlahy

• povrchová závlaha - podmáčaním alebo prepadom - tento typ závlahy sa používa u košťálovín, paradajok, raných zemiakov a paprík. Predovšetkým u rastlín pestovaných vo väčšom spone. Pri tejto metóde zalievania postačí vyhĺbiť okolo rastlín brázdy.

Ak vám tento spôsob závlahy a pestovania vyhovuje, potom na hrebeňoch brázd môžeme pestovať aj koreňovú zeleninu. Pestovanie na vrchole brázdy má svoje výhody. Vďaka tomuto pestovaniu má ku koreňom rastlín prístup vzduch. Nevýhodou tohto pestovania - resp. závlahy je, že ak sú brázdy príliš dlhé, nemusí sa voda dostať až na koniec záhonu.

• závlaha ručná - kanvou - osvedčila sa na malých záhradkách. Ide o veľmi pracný sposôb zálievky. Zálievka kanvou je ale najúčinnejšia v pařeništiach, fóliovníkoch, skleníkoch a iných nadkrytých pestovateľských priestoroch. Zálievka kanvou odborne - aby sa dostala až ku koreňom rastlín - mali by sme dať na 1m2 - 2x10l vody, čiže dve desaťlitrové konvy vody.
• zálievka hadicou - je obľúbený a obvyklý spôsob zálievky. Ušetrí čas i "vyťahané" ruky z konvy. Takáto zálievka je vhodná aj na väčšie plochy záhrady. Ak máme dostatok vody, môžeme v suchom počasí zalievať aj ranné zemiaky v období, keď tvoria hľuzy. Budú tak väčšie a úrodnejšie. K záhradným hadiciam používame rôzne koncovky, podľa toho, čo budeme práve kropiť.
• podpovrchová zálievka - vyžaduje vyššie finančné náklady. Výhodou tohto systému je hlavne mnohostranný spôsob využitia. Je potrebné si z trubiek alebo hadíc premyslieť a postaviť dômyselný kropiacu systém. Je vhodné, keď sa zásoba vody do tohto systému nachádza vo vyššej polohe. Nádrž na streche na dažďovú vodu, a pod. Do hadíc-trubiek je potrebné navŕtať otvory o priemere 2mm-5mm vo vzdialenosti 10 cm. Trubky uložené do zeme prekrývame najprv vrstvou piesku, aby sa otvory neupchávali. Pri tejto závlahe zostáva povrch záhrady suchý a kyprý. Voda sa neodparuje a zostáva pri koreňoch rastlín.

Zaujal vás tento článok? Zdieľajte ho s priateľmi na Facebooku!

Autor: Hana Michalíková