Organické hnojivá

Organické hnojivá

Organické hnojivá majú dôležitý význam pri pestovaní zeleniny. Organické hnojivá sú tzv. hospodárske/maštaľné hnojivá. Dodávajú do pôdy veľké množstvo minerálnych živín, organickej hmoty a mikroorganizmov. Zvyšujú tvorbu humusu v pôde, podporujú mikrobiálnu činnosť a zvyšujú pôdnu úrodnosť.

Medzi organické hnojivá patria:

Maštaľný hnoj - je základným hnojivom pre väčšinu druhov zeleniny pestovaných na záhradke. Priame hnojenie maštaľným hnojom nevyhovuje všetkým rastlinám. Maštaľný hnoj je hnojivo, ktoré sa po zapravení do pôdy rozkladá pozvoľna a rastliny z neho môžu čerpať živiny aj niekoľko rokov.

Maštaľný hnoj obsahuje 75% vody, 15% organických látok, 0,5% dusíka, 0,1-0,2 fosforu, 0,3-0,6 draslíka.

Maštaľný hnoj ovplyvňuje priaznivo základné fyzikálne vlastnosti pôdy. Ľahké pôdy stmeľuje, zvyšuje ich súdržnosť a schopnosť udržať zálievku. Ťažšie a udusané pôdy prevzdušňuje a zvyšuje ich priepustnosť.

Druhy hnojov:

• konský hnoj - patrí medzi najlepšie. Čerstvý hnoj je vhodný pre zakladanie teplých parenísk. Vyzretý a uležaný konský hnoj sa hodí pre všetky typy pôd, ktoré prevzdušňuje a zahrieva.
• ovčí hnoj - je obsahom živín bohatší ako konský hnoj. Je tiež vhodný pre zakladanie parenísk, stráca však skôr výhrevnosť
• kraví hnoj - je chladnejší, vodnatejší. S konským hnojom sa často mieša. Je vhodný k jesennému hnojeniu. Zmiešaný konský a kraví hnoj tu.
• bravčový hnoj - je studený. Je vhodné ho pred použitím skompostovať.
• králičí hnoj a hydinový trus - obsahuje veľké množstvo základných živín. Najbohatší na živiny je holubí trus. Králičí hnoj je vhodnejšie vopred skompostovať. Hydinový trus je najvhodnejšie nechať 2-3 týždne vykvasiť a zriedený používať ako výživnú zálievku.

Ako ďalšie hnojivo môžeme použiť:

Popol - vzniká spálením dreva. Obsahuje 5-15% kyseliny fosforečnej, 8-10% draslíka, 25-40% vápnika a malé množstvo horčíka a sírnych zlúčenín. Popol dávkujeme asi 2kg na 10m2. Popolom hnojíme na jeseň alebo v zime, najneskôr viac týždňov pred výsevom. Popol neobsahuje dusík, pri hnojení popolom je potrebné doplniť hnojivo s obsahom dusíka.

Močovka - používa sa ako dusíkatodraselné hnojivo. Obsahuje stimulačné látky, ktoré priaznivo ovplyvňujú rast rastlín. Močovkou sa hnojí na jeseň a v zime. Pôda by nemala byť zamrznutá a podmáčaná. Ak chceme močovkou hnojiť aj počas vegetácie rastlín, zriedime ju min. 3x.

Rašelina - priaznivo ovplyvňuje vlastnosti ťažkých a piesočnatých pôd. Rašelina tiež zvyšuje záhrevnosť půdy. V piesočnatých pôdach udržiava závlahu a živiny. Ťažké pôdy prevzdušňuje. Jej hlavné použitie ako výživného hnojiva je:

• zlepšuje pôdu v pařeništiach
• je vhodná na predpestovanie rastlín

Zelené hnojenie - je adekvátnou náhradou maštaľného hnoja. Ako zelené hnojenie sú vhodné viklíkovité rastliny (strukoviny a ďatelinoviny). Tieto rastliny majú bohatý koreňový systém, ktorý zanecháva v pôde kanáliky obohatené humusom. Týmito kanálikmi do pôdy ľahko preniká vzduch a voda. Živiny uložené v rastlinách sú po zaorání k dispozícii vo vrchnej časti pôdy pre ďalšiu pestovanú zeleninu.

Zakladáme kompost

Kompost by nemal chýbať v žiadnej záhradke. Kompostom nahrádzame hnojenie maštaľným hnojom alebo rašelinou. Kompostom dodávame do pôdy nielen živiny, ale aj pôdne mikroorganizmy a v neposlednom rade najdôležitejšiu látku - humus.

Kompost zakladáme na tienistom a suchom mieste záhrady. Optimálne rozmery kompostu sú š=max. 2m, výška=max. 1m, dĺžka ľubovoľná.

Na prípravu kompostu potrebujeme rôzne rastlinné zvyšky a odpadové materiály, ktoré prekladáme ornicou v pomere 5:1. Tento proces sa nazýva humifikácia (ornica obsahuje mnoho mikroorganizmov, ktoré podporujú rozklad).

Základný materiál na kompostovanie získavame postupne počas vegetácie rastlín. Pridávame - zvyšky zeleniny, rastlín, posekanú trávu, nekvetnúci burina, zhrabané lístie. Do kompostu určite nepatria - burinové rastliny, choré rastliny, plesnavé rastliny, prezreté rastliny aj zelenina, ktorá už vytvorila semená. Do kompostu patrí maštaľný hnoj, rašelina (udržiava v komposte vlhkosť).

Pridaním mletého vápenca do kompostu obmedzíme vývoj choroboplodných zárodkov. Na 1m3 kompostu pridávame cca 10 kg mletého vápenca.

Teplota kompostu by počas zrenia nemala presiahnuť 65°C. Ak teplota stúpa, je potrebné kompost poliať vodou. Optimálna teplota pri zrení kompostu sa pohybuje medzi 35-40 °C. Pri tejto teplote sa vytvára najviac humusu. Pri suchom počasí polievame kompost vodou alebo močovkou. Povrch kompostu priebežne prekrývame posekanou trávou, aby nedochádzalo k vysychaniu kompostu.

Min. 1x ročne kompost prehadzujeme. Prehadzovanie je vhodné na prevzdušnenie kompostu. Prehadzovaním tiež urýchľujeme zrenie kompostu.

Do kompostu môžeme pridávať urýchľovače kompostu. Je vhodné ho tiež zásobovať živinami v podobe priemyselných hnojív - superfosfátov. Dávkou živín nešetríme, na kompost spotrebujeme 5-8 kg.

Zaujal vás tento článok? Zdieľajte ho s priateľmi na Facebooku!

Autor: Hana Michalíková