Výživa a hnojenie zeleniny

Výživa a hnojenie zeleniny

Všetky rastliny potrebujú ku svojmu zdarnému rastu živiny. Aj zelenina potrebuje ku svojmu vývoju nevyhnutné životné podmienky - svetlo, teplo, vzduch, živiny a závlahu. V našich klimatických podmienkach má zelenina dostatok svetla a teplých dní ku svojmu vývoju. Je potrebné jej dodávať živiny a závlahu, a to predovšetkým náročnejším druhom.

K úspešnému pestovaniu zeleniny vedú tieto kroky:

• správne obrábanie pôdy
• pravidelné hnojenie
• striedanie plodín na tom istom mieste
• dostatočná závlaha

Ak dodržíme tieto podmienky - dosiahneme vždy dobrú úrodu. Unavená a vyčerpaná pôda bez živín, so zvyškami stále rovnakých rastlín je nedostatočná pre správny vývoj. Dobrú zásobu živín v pôde vyžadujú v podstate všetky druhy zeleniny. Živiny sú minerálne látky, ktoré sú v pôde rozpustené. Buď formou vodného roztoku, alebo v pevných časticach pôdy.

K normálnemu vývoju potrebujú rastliny desať základných biogénnych prvkov. Sú to kyslík, vodík, uhlík, dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík, síra a železo. V malom množstve potrebujú stopové prvky, tie sú: zinok, bór, meď, kobalt, molybdén, jód, mangán, sodík, kremík a ďalšie.

Rastliny prijímajú všetky živiny svojimi koreňmi z pôdy. V pôde sú vyššie menované prvky rozpustené vo forme zlúčenín. Napr. dusík prijímajú vo forme kyseliny dusičnej alebo amoniaku.

Uhlík, kyslík a vodík - tvoria základnú zložku každej organickej hmoty, ktorá sa z nich tvorí pri fotosyntéze. Pri nedostatočnom vetraní a vlhku rastliny odumierajú. Z toho důvodu, že im chýba prísun kyslíka. Kyprením pôdu obohacujeme kyslíkom, ktorý priaznivo pôsobí na korene a pôdne baktérie.

Dusík - je jedným z najdôležitejších prvkov pre výživu rastlín. Rastliny prijímajú dusík najviac zo všetkých prvkov. Zo zelenín potrebujú dusík predovšetkým listové zeleniny. Nedostatok dusíka spôsobuje úbytok chlorofylu v listoch, ktoré žltnú a blednú.

Fosfor - najviac je obsiahnutý v plodoch a semenách. Fosfor je dôležitý pre vývin a dobré opelenie kvetov. Nedostatok fosforu spôsobuje obsah menších chuťových látok. Rastliny málo a neskoro kvitnú. Koreňová zelenina (mrkva) má mdlú, nevýraznú farbu. Nadmiera fosforu spôsobuje rýchle dozrievanie plodov a predčasné starnutie rastliny. Nadmiera fosforu sa dá upraviť pridaním dusíkatých a draselných hnojív do pôdy.

Draslík - nepostrádateľný prvok pri tvorbe celulózy, tukov, cukrov a škrobov. Na draslík jsou náročné strukoviny. Nedostatok draslíka spôsobuje celkovo zlý stav rastlín. Listy od okrajov blednú a žltnú. Môžu sa objaviť červenohnedé škvrny. Rastliny vytvárajú menší počet plodov. Plody môžu byť menšie, drobnejšie, pokrútené a málo trvanlivé. Koreňový systém rastlín sa nevyvíja a sú preto málo odolné pri suchom a mrazivom počasí.

Vápnik - regulátor chemickej rovnováhy v pôde. Neutralizuje organické kyseliny v rastlinách. Zvlášť kyselinu šťaveľovú. Nedostatok vápnika spôsobuje žltnutie a blednutie listov. Nedostatkom vápnika trpia najmä rastliny rastúce v pôdach premokrených a kyslých. Prebytok vápnika nie je častý jav. Ak pôdu prevápnime, obmedzíme tak rastlinám prísun železa, horčíka a fosforu.

Horčík - je najviac obsiahnutý v semenách a kvetoch rastlín. Je výraznou súčasťou listovej zeleniny.

Horčík, vápnik a draslík by mali byť v pôde v harmonickom pomere. Pri nedostatku horčíka listy blednú a žltnú rovnako ako pri nedostatku vápnika a železa.

Síra je současťou bielkovín a mnohých rastlinných silíc. Najviac síry vyžadujú cibuľoviny, košťáloviny a strukoviny.

Železo - je dôležité pri tvorbe chlorofylu (rovnako aj mangán, meď a zinok). Spoločne sa uplatňujú pri ďalších vývojových pochodoch u rastlín. Pri pestovaní zeleniny je úplne postačujúce množstvo železa, ktoré je bežne obsiahnuté v pôde.

Stopové prvky - bežná zásoba v pôde je pre rastliny tiež dostačujúca. Rastliny ich potrebujú v nepatrnom množstve. Vhodné je všetky stopové prvky do pôdy postupne dodávať a dopĺňať!

Bór - je jedným z najdôležitejších stopových prvkov. Podporuje tvorbu kvetu a plodov. Nedostatok sa prejavuje hlavne u šalátovej repy, kedy spôsobuje srdcovú hnilobu. Tiež u hlávkového šalátu, kedy je nedostatok bóru príčinou černania listov. Náročné plodiny na bór sú najmä paradajky, skoré zemiaky, karfiol a iné.

Hliník, kremík, sodík a chlór - pôsobia priaznivo pre rast rastlín. Hliník s vápnikom podporujú rast bunkových stien. Väčšina pôd trpí nadmerným obsahom chlóru (je to spôsobené nadmerným hnojením draselnými soľami). Najviac chlór pre svoj rast potrebujú zeler a repa.

Meď - má podobné uplatnenie pri výžive pôdy ako železo. Pri nedostatku medi rastlinám žltnú a opadávajú listy.

Molybdén - podporuje činnosť pôdnych baktérií. Rastliny ho potrebujú len v nepatrnom množstve. U karfiolu spôsobuje nedostatok molybdénu vyslepnutie ružíc.

Jód - má význam skôr vo výžive ľudí ako plodín. Jód sa pridáva do niektorých priemyselných hnojív.

Zaujal vás tento článok? Zdieľajte ho s priateľmi na Facebooku!

Autor: Hana Michalíková