Pôdna reakcia - pH

Pôdna reakcia - pH

Ak chceme zabezpečiť dobrú výživu rastlín, je potrebné sledovať pôdnu reakciu. Pôdna reakcia sa označuje symbolom pH. Pôdna reakcia môže byť:

• kyslá (pH pod hodnotou 5,6)
• neutrálna (pH 6,6-7,1)
• zásaditá (pH vyššie ako 7,2)

Optimálne je vyvážené pH v pôde, príp. upraviť pH pôdy podľa plodín, ktoré budete pestovať. Pri zvýšení zásaditých zložiek v pôde (príliš vápnika, horčíka) nadobúdajú prevahu v pôde zložky zásadité a kyslá reakcia pôdy sa znižuje.

V kyslých pôdach prijímajú niektoré rastliny horšie živiny. Kyslosť pôdy je jedným z faktorov, ktoré znižujú úrodu a výnosy. Zásadité reakcie v pôde vyvolávajú u rastlín poruchy látkovej výmeny - chlorózu.

Proti príliš veľkému okysľovaniu pôdy je najvhodnejšie vápnenie. Vápnením sa zneutralizujú voľné vodíkové ióny, ktoré kyslosť spôsobujú.

Vápnenie

Vápnenie je dodávanie vápnika a horčíka do pôdy rôznymi formami. Vápni sa opukou, kriedou, vápencom a vápenným hydrátom.

Po vápnení pôdy prechádza vápnik do rastlín. V rastlinách vápnik zneutralizuje prebytočné organické kyseliny a zvyšuje asimiláciu (prijímanie a premena látok živým organizmom pre výstavbu jeho tela).

TIP: Ak máme zeleninovú záhradku, na ktorej pravidelne zeleninu pestujeme, potom sa odporúča vápniť každým štvrtým rokom. Najlepšie na jeseň alebo v zime.

Súčasne s vápnením nehnojte maštaľným hnojom. Vznikajú tým veľké straty organickej hmoty, najmä dusíka. Podľa kyslosti pôdy dávame 1-3 kg mletého vápenca na 10m2, ak máme pálené vápno tak o polovicu menej. Mletý vápenec obsahuje cca. 50% oxidu vápenatého (CaO). Pálené vápno o 100% menej.

Odporúčame - vápniť pod špenátoviny a strukoviny. V kyslejších pôdach vápnime k cibuli, repe, mrkve a uhorkám.

Vápenité hnojivá

Vápenité hnojivá - ako už názov napovedá, obsahujú ako hlavnú živinu vápnik. Vápenitými hnojivami zlepšujeme úrodnosť kyslých pôd. Vápnením podporujeme v kyslých pôdach mikrobiálnu činnosť, a tým aj uvoľňovanie živín z horšie rozpustných minerálnych látok. Vápenité hnojivá súčasne zvyšujú účinnosť fosforečných a draselných hnojív.

Vápenité hnojivá používajte v menších dávkach a častejšie. Prevápnenie je zbytočné, živiny nestihnú rastliny spotrebovať.

Mletý vápenec - obsahuje asi 35% vápnika vo forme uhličitanu vápenatého. Jedná sa o pomaly pôsobiace hnojivo. Týmto hnojivom vápnime na jar, ľahšie a humózne pôdy.

Pálené vápno - obsahuje asi 65% vápnika vo forme oxidu vápenatého. Pôsobí rýchlejšie. Používa sa na vápnenie ťažších a kyselejších pôd. Vápnime na jeseň. Pálené vápno môžeme pridať do kompostu. Do kompostu sa pridáva z toho důvodu, že na seba rýchlo viaže vodu a ničí choroboplodné zárodky a živočíšne škodcov. Mleté pálené vápno je možné rozhodiť na záhon a zaorať.

Ostatné vápenité hnojivá vznikajú ako odpadové produkty (cukorná šáma, liehovarnícka šáma, omietky, odpadová sadra).

Pestovanie v tratích

V prvej trati pestujeme:

• košťáloviny (hlávkové zelí, čínske zelí, kapustu, karfiol a brokolicu). Do prvej trati patria aj kaleráby (brukvy). Kaleráby zle znášajú hnojenie čerstvou maštaľnou mrvou.
• plodová zelenina (paradajky, ľuľok, papriky, uhorky, melóny a tekvice)
• ostatné plodiny (ranné zemiaky, cukrová kukurica, pór)

Zeleninu pestovanú v prvej trati môžeme vydatne hnojiť maštaľnou mrvou (6-10 kg na m2). Môžeme hnojiť aj kompostom, alebo zeleným hnojením. Zo zeleného hnojenia sú najvhodnejšie ďatelinové plodiny. Ďatelinové plodiny dobre znášajú vápnenie. Sú mimoriadne vhodnou predplodinou pre košťáloviny, strukoviny, ranné zemiaky a zeler. V prvej trati môžeme tiež vysiať hlávkový šalát a jarný špenát, aby nebol záhon bez osevu.

V druhej trati pestujeme:

• koreňovú zeleninu (okrem zeleru)
• cibuľoviny (okrem pórku)
• listovú zeleninu

Zelenina v druhej trati vyžaduje vysoký obsah humusu v pôde.

V tretej trati pestujeme:

• strukoviny - hrach, fazuľa, bôb
• bylinky - majorán, medovka, kôpor

Po dvojročnej prestávke v tejto trati, vďaka hnojeniu čerstvou maštaľnou mrvou, môžeme tretí rok vysadiť v tretej trati - mrkvu, cesnak, cibuľu, šalát a špenát.

Samostatnú skupinu pre výsev tvoria: rebarbora, špargľa, chren a zelerová vňať. Týmto rastlinám sa darí na stále rovnakom stanovišti, potrebujú pravidelné prihnojovanie vo všetkých rokoch pestovania.

Páčil sa vám tento článok? Zdieľajte ho s priateľmi na Facebooku!

Autor: Hana Michalíková