Douglaska tisolistá - čo ste o nej nevedeli

Douglaska tisolistá - čo ste o nej nevedeli

Trend ihličnanov v záhrade pokračuje. Nevybrali ste si jednoročný Cypríšek letný, ani dekoratívnu, dlhovekú, opadavú Metasekvoj čínsku? Pozrite sa na Douglasku tisolistú. Douglaska tisolistá (lat. Pseudotsuga menziesii) - je ihličnan z rodu Pseudotsuga, ktorý sa v Európe pestuje už od roku 1827, keď bola dovezená z Ameriky do Škótska (škótskym botanikom Douglasom, po ktorom je pomenovaná), odkiaľ bola ďalej rýchlo rozvezená po celej Európe. Hoci je Douglaska najviac porovnávaná so smrekom a jedľou, patrí do čeľade borovicovitých (lat. Pinaceae). Pôvodne bola Douglaska rozšírená v Amerike, od Severnej Ameriky, cez Kanadu, po Kaliforniu. Nájdeme ju v pohorí Santa Cruz, v Sierra Nevada i Klamath Mountains. Douglaska býva označovaná ako "kráľ lesov tichomorského pobrežia USA". Douglaske sa darí v nížinách, na pobreží a v pohorí do výšky okolo 1800 m.n.m. Douglaska je stálozelený strom. Jedná sa o ihličnan podobný jedliam a smrekom. Má však jemnejší vzhľad. Patrí medzi rýchlo rastúce ihličnany. Rastie 3x rýchlejšie ako smrek. Douglaska je druhý najvyšší strom sveta po Sekvoji vždyzelenej. Má rovný pevný kmeň a takmer vodorovne rastúce konáre, ktoré rastú v mäkko stavanej, kužeľovitej, pravidelnej korune.

Douglaska - ako ju poznáme

Stromy majú dlhý kôlovitý koreň, ktorý je v plytkoj pôde bohato rozvetvený. Napriek svojej výške sú stromy pevne zakotvené v pôde a netrpia vývrátením. Kmeň Douglasky je výrazne dekoratívny. V mladosti stromu ho pokrýva hladká, zelenošedá kôra s pryskyricovými puchýrmi. V starobe stromu sa kôra mení na červenohnedú, rozpraskanú kôru, ktorá má v sebe korkové žily. Tieto korkové vrástky v kôre pomáhajú stromom prežiť lesné požiare. Douglaska je drevina, ktorú takmer nejde zapáliť. Douglasku ďalej rozpoznáme podľa špecifickej vône ihličiek. Po rozomletí v ruke príjemne vonia po citrónoch. Tieto ihličky vydržia na konári cca. 4-8 rokov. V tieni sú ihličky rastené v dvoch radoch. Na slnečnom mieste sú ihličky zploštené, mäkké, až 3,5 cm dlhé. Šišky Douglasky sú pevné, nerozpadajú sa. Visia smerom dole a majú štíhly tvar. Skladajú sa z trojcípych krycích šupín, ktoré sa prekrývajú. Samčie šištice sú žltočervené, rastú na spodnej strane výhonkov a samičie šištice sú hnedočervené 4-7 cm dlhé a prechádzajú do šišiek visiacich smerom dole. Semená v šiške sú asi 6 mm veľké, lesklé, s dlhým krídlom. Na strome sa šišky objavujú zhruba po 30-tich rokoch.

Douglaska - pestovanie

Douglaske vyhovuje pri zasadení primerane tienenie, ktoré pomôže tomu, aby mladý stromček prosperoval. V neskoršom veku je vhodnejšie slnečné stanovište. Douglaska je strom viac-menej prímorský, vyhovuje jej teda vyššia vzdušná vlhkosť. Môže sa stať, že v našich podmienkach v zimných mesiacoch strom namrzne, avšak veľmi dobre sa regeneruje. Veľmi dobre sa regeneruje aj po okuse zverou. Oproti jedliam a smrekom jej nevadí dlhšie sucho. Neznáša však zamokrenie. Douglaske najviac vyhovuje výživná, hlboká, hlinitá pôda. Prosperuje však aj v ťažších pôdach alebo štrkovitých. Ak Douglasku nasadíte do pôdy ílovitej, alebo pôdy ťažkej a chudobnej na živiny, môže sa stať, že porastie zle a zakrnie.

Semená Douglasky vysiavame z jari priamo na záhon. Douglasku môžeme pestovať aj pre tvarovanie na bonsai alebo ako koniferu v kvetináči. Tvarujeme ju iba na jar, keď sú vetvy v plnej miazdre a nedôjde k zlomeniu vetiev. Vetvy omotáme drôtom a umiestnime do vodorovnej polohy kolmo ku kmeňu stromu. Semená Douglasky pred vysadením stratifikujeme po dobu 14 dní v chlade (chladničke) o teplote 3-5°C.

Douglaska tisolistá dobre znáša presádzanie aj v pokročilejšom veku, oproti iným ihličnanom. Douglaske naopak neprospievá omladenie a rezanie vetiev. Prerez vykonávajte iba v krajných prípadoch.

Douglaska - zaujímavosti

Douglaska tisolistá je hospodársky najdôležitejšia americká drevina. Preto je Douglaska najužitočnejšia importovaná drevina do Európy a Česka. V našich lesoch je zastúpená na 3800 ha, což znamená podiel 0,1% z rastúcich ihličnatých stromov. Douglaska obsahuje veľmi cenné jadrové drevo. Spracováva sa v nábytkovom priemysle. Tiež na výrobu drevených podláh, terás a obkladových dosiek. Má veľmi dekoratívnu a vkusnú kresbu dreva. Vlastnosťami je najpodobnejšia modrínovému drevu.

Douglaska tisolistá sa hodí pre výsadbu do parkov. Ako solitér, alebo do skupinových výsadieb. Je vhodná do mestského, suchšieho prostredia. Je prizpôsobivejšia než smreky a jedele. Je ale aj rozložitejšia. V dnešnej dobe je aj dôležitou lesníckou i sadovníckou drevinou.

Silice Douglasky sa používajú pri aromaterapiách. Používajú sa aj pri výrobe farbív a hnojív. Časti Douglasky sa môžu využiť ako náhražka čaju či kávy, tiež ako korenie. Výluh sa používa proti niektorým chorobám ako napr. artritída, obličková asténia, je vhodný pre dezinfekciu a výplach ústnej dutiny, má antibakteriálne účinky.

Najstarší porazený strom mal 1400 letokruhov. V prírode dorástá Douglaska do výšky 100 m. V Českej republike dorástá Douglaska do výšky 40 m. Najstaršia česká Douglaska má 50 m výšku a vek 160 rokov. Kto má rád turistiku, môže sa ísť pozrieť na najstaršie vysadené Douglasky do Babičinho údolia, kde rastú pri Červenom moste približne od roku 1870. Nachádza sa okrem iného aj v zámockom parku na Sychrove, v Chudenickom parku a vo voľnej prírode - v Baldeckom lese.

Autor: Hana Michalíková