Zelené hnojenie

Zelené hnojenie

Zelené hnojenie zlepšuje kvalitu a úrodnosť pôdy. Ak je pôda nezakrytá, pôsobením dažďa a vetra sa vyplavuje a vyschýna jej úrodná vrstva. Zelené hnojenie je důležitou ochranou pôdneho fondu. Na zelené hnojenie sa najčastejšie vysiať jednoleté rastliny s krátkym vegetačným obdobím. Plytko koreňujúce rastliny po zaorbaní obohacujú pôdu o humus. Hlbšie koreňujúce druhy (bôb, ďatelina) prekypria pôdu viac ako je dĺžka rýľa. Bôb je rastlina, ktorej hľuzovité baktérie obohacujú pôdu o dusík. Zelené hnojenie vysiať s rozmyslom, čo po jeho zapracovaní ďalej na záhon vysejete. Horčicu a repku nesaďte tam, kde budete ďalej pestovať kapustovité. Ak máte v pláne pestovať strukoviny, nevysiať pred nimi viku, bôb ani ďatelinu. Najuniverzálnejšie zelené hnojenie je fazuľa hnojná, tá nemá príbuzných medzi bežne pestovanými druhmi zeleniny. Fazuľa hnojná je navyše rýchlou rastlinou, stačí jej 6 týždňov k rastu, má bohatý koreňový systém, ktorý pôdu prekypri, a dobre znáša aj sucho. Zelené hnojenie reguluje prirodzeným způsobom fyzikálne vlastnosti pôdy. Ťažké pôdy prevzdušňuje a suchým pôdam zlepšuje prívod vody a zásobenie živinami.

Zelené hnojenie vysiať ihneď po zbere zeleniny a iných úrodných rastlín. Záhon nenechávame len tak, aby nestihli pôsobenie erózie pôdy začať. Zelené hnojenie na záhone môžeme priebežne kosiť a vždy nechať ležať ako mulč. Zelené hnojenie kosíme v dobe kvitnutia, keď je ich obsah najhodnotnejší. Rastliny môžeme nechať kvitnúť čo najdlhšie, práve kvôli tomu, že prilákaľu najviac hmyzu a včiel. Nesmieme ich však nechať kvitnúť tak dlho, aby kvety dozreli do semien. Vysemenené zelené hnojenie do pôdy nezaorávame, ale odstránime ho zo záhonu. Ak máme kosačku na trávu, môžeme zelené hnojenie pri kosení rozdrvit, o to je potom proces obohacenia pôdy rýchlejší. Jednoleté rastliny väčšinou zlejú a rozpadnú sa samy na záhone.

Zelené hnojenie môžeme pri výseve rôzne mixovať. Môžeme k sebe siať napr. aksamitník a nechtík, ktorý potláča háďatká, k tomu namiešať slnečnicu a reďkev olejnú, ktorá kypri pôdu, a k nim pridať hrach, bôb, viku, fazuľu, či ďatelinu, ktorá obohacuje pôdu o potrebný dusík.

Ktoré zelené hnojenie vysiať a kedy

Na jar - to je teraz aktuálne - vysiať rastliny, ktoré sú odolné voči chladu, ovos, hrach, bôb a jarnú viku. Tieto rastliny vysiať veľmi skoro z jara, hneď ako roztaje posledný sneh. Zelené hnojenie vysiať na záhony, na ktorých budeme ďalej pestovať papriky a rajčiny.

V lete - hneď ako zo záhonov zberieme rannú zeleninu a zemiaky, vysiať na zozbierané pole slnečnicu, fazuľu hnojenú, pohánku, nechtík, horčicu, repku a repicu. Alebo rôzne kombinácie týchto užitočných rastlín. Na letné zelené hnojenie sa hodí aj šalát, špenát, fazuľa či kapustovité.

Na jeseň - vysievame ozimné druhy rastlín, ako sú napr. raž alebo ozimná vika. Rastliny pôdu pokoreňujú a tým vytvoria odolný pôdny pokryv. Tento pôdny pokryv ochráni pôdu pred eróziou. Tieto rastliny na jar môžeme zaorať do pôdy, alebo ich využijeme na kŕmenie.

Bobovité rastliny môžeme vysiať na záhon tam, kde pestujeme paradajky. Tieto rastliny môžu plodiť vedľa seba a napr. bôb dodá paradajkám počas rastu dostačné množstvo dusíka do pôdy.

Bežne používané zelené hnojenie:

• Pre záhradku (hrášok, svlačec, horčica, aksamitník, nechtík, pohánka).
• V poľnohospodárstve (hrach, ďatelina, bôb, vika, horčica, repka, ovos, raž).

Prečo je dôležitý výsev zeleného hnojenia

• Ochrana pôdy pred vysychaním, pôsobením dažďovej vody a poveternostnými podmienkami.
• Je univerzálne hnojivo, ktorým môžeme nahradiť až z 50% maštaľný hnoj.
• Obmedzuje rast burín, a tým aj zaburinenie záhonov.
• Priekyprenie, prekorenenie pôdy, jej oživenie a zlepšenie štruktúry.
• Podporuje tvorbu humusu.
• Zneškodňuje škodcov a hubové ochorenia.
• Po zaorání do pôdy zlepšuje jej bohatosť na živiny.
• Vikvovité rastliny obohatia pôdu o dusík.
• Takto osadený a oživený záhon priláka mnoho užitočného hmyzu.

Pre kvalitu pôdy je prospešná nielen nadzemná časť rastlín zeleného hnojenia, ale aj jej koreňový systém. Korene rastlín vhodných na zelené hnojenie majú mikroskopické koreňovníky, ktoré postupne dorastajú a odumierajú. Odumreté koreňovníky sa stávajú potravou pôdnych organizmov. Tieto koreňovníky a organizmy majú veľký podiel na tvorbe humusu a tým aj úrodnosti pôdy. Tomuto procesu sa hovorí "koreňové vlásenie".

Výsev zeleného hnojenia môžete opakovať aj niekoľkokrát do roka. Po odplodení zemiakov môžete vysiať na záhon napr. horčicu, keď dorastie do výšky 50 cm pri kvete, môžete ju zaorať do pôdy a znovu vysiať. Rastliny vhodné na zelené hnojenie sú nenáročné na zálievku, sú odolné voči suchu a do kvetu prichádzajú prirodzene. Po zaorání môžete záhony polievať rastlinnou suchou, ktorá urýchli rozklad (tlenie) zeleného hnojenia a pridá ďalšie živiny do pôdy.

Pri vhodnom výbere rastlín môžete vysiať zelené hnojenie aj na okrasný záhon. Najčastejšie sa však na týchto záhonoch mulčuje kôrou.

Možno vás odradí čas a námaha, ktorú budete venovať osetiu záhonu zeleným hnojením a jeho následnému zapracovaniu. Vezmite však do úvahy ekologický dopad na pestovanie rastlín na vašej záhradke, na to čo jete, a čím rastliny určené na spotrebu hnojíte. Zelené hnojenie je ekologické, vyživí pôdu, a navyše ochráni jej vrchnú úrodnú pôdu pred vyplavením a eróziou.

Autor: Hana Michalíková