Krtek a hlodavec - kto škodí a koho chrániť
Krtek je podzemný hosť, ktorého môžete bez obáv na záhrade strpieť. Je hmyzožravý a pomôže vám od slimákov, červov a iných hmyzích škodcov.
Krtek - užitočný pomocník na záhrade
Mnoho záhradkárov považuje krtka za škodcu, no v skutočnosti ide o užitočného spojenca. Krtek sa živí hmyzom, larvami, slimákmi a dážďovkami, ktoré môžu v nadmernom množstve poškodiť vaše rastliny. Jeho prítomnosť na záhrade znamená prirodzenú reguláciu škodcov.
Prečo je krtek užitočný?
- Živí sa škodlivým hmyzom a ich larvami
- Pomáha regulovať populáciu slimákov
- Prevzdušňuje pôdu svojimi chodbami
- Zlepšuje odtok vody v záhrade
- Nie je rastlinožravec - nepoškodzuje korene ani plodiny
Hlodavce - skutočné škodcovia
Na rozdiel od krtka sú hlodavce ako hraboše a poľné myši skutočnými škodcami. Títo živočíchovia sa živia rastlinami, koreňmi, cibuľkami a môžu spôsobiť vážne škody na úrode aj okrasných rastlinách.
Ako rozpoznať škody od hlodavcov?
- Ohryzy na koreňoch a cibuľkách
- Menšie hromádky zeminy s viditeľnými otvormi
- Poškodené mladé rastliny
- Zničené zásoby v pivniciach a skladoch
Ako chrániť záhradu pred hlodavcami
Ochrana záhrady pred hlodavcami je dôležitá pre zdravý rast rastlín. Existuje niekoľko ekologických a účinných metódov, ako predísť škodám:
- Používajte prírodné repelenty s vôňou, ktorú hlodavce neznášajú
- Vysádzajte rastliny odpudzujúce hlodavce (cesnak, cesnakovec, rumanček)
- Pravidelne kosíte trávu a udržiavajte poriadok na záhrade
- Chráňte citlivé rastliny drôtenými košíkmi pri sadení
- Podporujte prirodzených nepriateľov hlodavcov (sovy, lasice)
Pamätajte, že krtek nie je váš nepriateľ, ale pomocník. Ak vám vadí len estetická stránka krtincov, môžete zeminu jednoducho rozhrniť a využiť ju na iné účely v záhrade. Skutočnú pozornosť venujte ochrane pred hlodavcami, ktorí môžu spôsobiť reálne škody na vašich rastlinách.
Krt a hraboš - kto škodí a koho chrániť
Krt - je ten užitočný. Ten v čiernom zamatovom kabátiku. Krt obyčajný (lat. Talpa europaea), je malý cicavec, hmyzožravec z čeľade krtovitých. Tento rod čítá na 13 druhov. Krt žije v podzemných chodbách, živí sa bezstavovcami, ktoré vyhľadává pomocou čuchu. Krtovi sa dobre darí v Európe i Ázii, v nadmorskej výške do 500 m.n.m. Krt má telo valcovitého tvaru, porastené tmavou, zamatovou a jemnou srsťou. Dorastá do dĺžky až 18 cm. Jeho najnápadnejším znakom sú predné končatiny so zrasenými dlhými prstami so silnými pazúrmi. Tieto hrabavé končatiny sú ružové, rovnako ako krtov ňufák, ktorý je posiaty hmatovými telieskami.
Krt sa živí hmyzom. Čím viac známych "krtincov" na záhrade, tým živší máte život v pôde pod povrchom. Krt sa živí iba hmyzom, neukusuje korene rastlinám. Krt obhospodaruje rozsiahly systém chodieb. Chodby sa delia na hniezdo a loviská. Hniezdo je cca. 0,5 m pod povrchom, na suchom mieste. Chodničky z neho vychádzajú paprskovito. Nad hniezdišťom je obvykle veľká hromádka. Loviská sú naopak pod menšími hromádkami. Chodničky slúžia k vyhľadávaniu potravy. Krt chodničky neustále prechádza a loví potravu. Krt denne zožerie asi 100g hmyzu a krtia samička 70g. Krt na rozdiel od jiných živočíchov neupadá do zimného spánku, aj v mrazoch prechádza spleť chodbieb a vyhľadáva potravu. Pre prípad núdze si krt skladuje ulovené dážďovky, ktorým odhryzne hlavičku. K páreniu u krtov dochádza začiatkom leta, približne 3 týždne. Po párení samička vrhne 4-5 holých mláďat, ktoré sú približne 6 týždňov. Krtia matka sa o bezbranné mláďatá starostlivo stará a v prípade ohrozenia ich prenáša na iné miesto.
Krt nie je pre mnoho zvierat obľúbenou korisťou pre svoju pižmovú vôňu. Jeho prirodzeným nepriateľom je bocian, ktorý vyčkáva pri hromádke a dlhým zobákom vyloví prebiehajúceho krta, ktorého pozrie zaživa. Krt sa tiež stáva obeťou kaňov. Príležitostne ho vyhrábavajú diviaky a jazvece.
Krt s obľubou loví - slimáky, drobné myši, svinky, chrobáky, pavúky, krtošky, ponravy a iné larvy a červy. Slimáky ožierajú úžitkové rastliny s mäkkými listami. Je-li vlhké a teplé leto, môžu sa rozmnožiť. Drobné myši likvidujú cibuľky, hľuzy a korene. Svinky nie sú škodcovia, podieľajú sa na tvorbe humusu. Z chrobákov si vyberá škodlivé i užitočné druhy. Z bylinožravých chrobákov, ktoré škodí rastlinám si krt vyberá lalokonosce. Krtoška obyčajná a ponravy dnes už vzácnych chrobákov sa na záhradách vyskytujú málokedy. Z červov nás krt rád zbaví obávaných háďatok.
T i p: Krt je ohrozený živočích, ktorý je uvedený v Červenej knihe ohrozených druhov. Určite ho nehuďte. Jeho hubenie je priamo zakázané. Krt je užitočný pri hubení mnohých druhov škodlivého hmyzu. Prispieva aj k prevzdušňovaniu pôdy. Ak vám naozaj vadí jeho hromádky v pôde na záhrade, skúste ho len "ľudsky" vyhnať. Dobre zaberá jednoduchá vec, a to taká, že niekoľko sklenených fliaš zapustíte šikmo do pôdy. Vďaka vetru vznikajú vo fľaši zvuky, ktoré sú krtovi nepríjemné. Krt sa preto radšej odsťahuje inam.
Ako poznať rozdiel medzi hrabošom a krtom?
Krtčie hromádky sú vyššie ako hromádky hrabošov a majú kužeľovitý tvar. Krtčie hromádky neodkrývajte, nerozhrňajte, krt si väčšinou vyhrabete náhradnú hlbšiu chodbu. Krt vyhrabáva chodby oválneho prierezu (ovál na ležato) asi 5 cm vysoké a 6 cm široké. Korene, ktoré zasahujú do chodbieb, sú nedotknuté.
Hraboš robí ploché hromádky. Ak mu chodbu pod hromádkou odkryjete, hraboš ju uzavrie. Hraboš má tiež oválne chodbičky, ale na stojato, vysoké 6-8 cm a 5 cm široké. Vo vnútri chodby má všetky korene ohlodané.
Hraboš - je ten, ktorý privádza k zúfalstvu mnohých záhradkárov. Hraboš je bylinožravec, ktorý požiera akýkoľvek rastlinný materiál. Hraboš vodný (lat. Arvicola terrestris), je blízkym príbuzným myši. Je však väčšieho vzrastu. Dorastá do dĺžky 12-20 cm. Hlava hraboša je veľká a široká, s tupým rypákom. Hraboš za deň skonzumuje 85-100 g potravy. Tým sa radí medzi najobávanejších záhradných škodcov. Ak sa z vašich záhonov strácajú rastliny, potom verte, že máte čo do činenia s hrabošom. Ten odkusuje najprv korene rastlín, potom vtiahne pod zem celú nadzemú časť. Cez noc sa tak najčastejšie strácajú tulipány, šalát a mnoho iných druhov.
Ochrana rastlín pred hrabošmi - hraboš najviac ohrozuje vyvýšené záhony s prokyprenú zeminou, kde máte vysadené cibuľoviny a hľuznaté rastliny. Rastliny preto chráňte drôteným pletivom. Ak záhon zakladáte, myslite na hrabošov už od začiatku a vyvýšený záhon olemujte pletivom, pletivo položte aj na dno záhonu. Ak sa vo vašej záhrade vyskytujú hraboše a viete, že s nimi nemáte dobrú zkúsenosť, chráňte dužnaté hľuzy a cibule lílií a iných rastlín tak, že ich vložíte do drôteného pletiva. Okolo záhona môžete tiež vysadiť rastliny, ktoré hrabošov odpudzujú, ako sú: cibuľa cisárska, ľuľka, cesnak, (aromatické látky cesnaku hrabošov odpudzujú, možno ho vysadiť aj ku koreňom ovocných stromov, maliníkov, ruží, medzi zeleninu. Cesnak je vhodný aj proti hubovým ochoreniam rastlín). Čakanka, pryšec, čierna ríbezľa, baza čierna (listy bazy kladte do chodbieb hraboša), a tuja - tiež ich konáre môžete klásť do chodbieb hrabošov.
Pozor! chráňte krtka - Hryzec vytvára kopčeky podobné krtčím. Títo hlodavce však na rozdiel od krtka spôsobujú veľké škody na záhradných rastlinách. Obžierajú celé podzemné časti rastlín, cibule, hľuzy a korene. Ak sa na vašej záhrade objaví kopček, neklaďte ukvapene pasce na hryzce, pretože by ste mohli zlikvidovať krtka, ktorý je zapísaný v Červenej knihe ohrozených druhov. Skôr než urobíte akékoľvek opatrenia, uistite sa dôkladne, o akého živočícha ide.
Nástrahy na hryzce - jednoducho funguje gélová nástraha, ktorá sa nanáša do nory a uľpí tak na srsti prechádzajúceho hryzca. Pasce a nástrahy na hryzce inštalujte len vtedy, keď ste si istí, že sa do nich nechytil krtko! Ak budete klásť pasce na hryzce, pomnite v rukaviciach trochu hliny. Hryzce majú veľmi citlivý čuch a mohli by ste ich tak odradiť ľudským pachom. Ak sa vám podarí do pascí chytiť krtka, odneste ho živého ďaleko od vašej záhrady.
Autor: Hana Michalíková